CHARON "Sulphur Seraph ( The Archon Principle )", Sepulchral Voice, CD´12, GER
Ako sa už stáva zvykom pri recenzovaní nemeckých Death / Black kapiel, v poslednej dobe nevychádzam z úžasu, bol som v dojme, že všetky najlepšie kapely z Germánie už poznám. Ale to len do chvíle, kým som nezačal počúvať debut CHARON, za jednoduchým názvom sa skrýva komplexný diamant vybrúsený do posledného detailu. Horda sa sformovala ešte v roku 1997 a doteraz vydali len pár dem, EP a splitko s ďalším zázrakom z Nemecka, HATESPAWN. Zo začiatku ma "Sulphur Seraph ( The Archon Principle )" až tak nezaujal, nie že by sa mi nepáčil, ale vravel som si, že určite nepatria k špičke nemeckej scény. Postupné počúvanie mi ale začalo odhaľovať najtemnejšie zákutia tohto špinavého labyrintu, pomaly ma vťahoval do víru temnoty, tam, kde niet už návratu. CHARON hrajú celkom originálny Death / Black, len s veľkým úsilím by ste zrejme vypotili kapelu podobnú tejto, ani jedna nemecká kapela nehrá tento štýl hudby ako oni, márne budete hľadať aj v zahraničí. Je jasné, že to nie je žiaden zázrak ako napr. PORTAL, žiadne nikdy nepočuté riffy, tempá, postupy, no i tak v ich jadre drieme temný démon pozerajúci skrz nepriehľadný dym. Vôbec melodika tejto kapely je nezvyčajná, nadmieru komplexná a skoro až nemelodická. Chce to viac úsilia prekúsať sa touto hrôzou až ku koreňu albumu, presne takéto albumy sú určitými ľuďmi vyhľadávané, pokladané za poklady. Je vôbec ťažké opísať ich hudbu, zvláštna fúzia Blackových tremol zahratá s Death Metalovou násilnosťou a ťažkosťou, vokál sa rovnako pohybuje v týchto vodách, ťažko určiť či je viac Blackový alebo Deathový, dokonalá symbióza oboch žánrov. Jednotlivé tracky sú ale silné a sírou zapáchajúce, vrstva atmosféry je príliš hustá a chorobná, prítomnosť najvyššieho rohatého je tu, ako váš tieň za chrbtom. Tým, že album nie je vyslovene melodický a chytľavý, môžte tento album počúvať kedykoľvek a nikdy sa vám nezunuje. Kapela sa drží silnej ortodoxnosti a fanatickosti, songy sú si celkom podobné, sú postavené na rovnakých základoch. Najčastejšie sú používané tremolá, ktoré vás držia celý čas pod krkom, sú zahraté so svojskou precíznosťou, povedal by som, že sú vedené dosť originálne. Nie sú úplne klasicky Black Metalové, majú v sebe určitú dávku technickosti, je tu použitých viac druhov tremol vhodne striedaných, no vždy vraždiacich a nebezpečných! Aj keď bicman používa často klepačky, nie sú to tie hyper rýchle sypačky ktoré spôsobujú fatálnu sterilitu albumu, bicie sú celkovo zaujímavo skomponované, majú tu svoj daný priestor, zmysel, album poháňajú dopredu rovnako ako šialený riffing gitár. Nebudem vyzdvihovať nejaké tracky, mňa zaujali všetky do jedného, sú rovnako desivé, chaotické, sršiace agresivitou a spod zeme vychádzajúcou strašidelnosťou, hustota materiálu je tak silná, že nikdy nebudete mať pocit, že by ste počúvali vatu, či zbytočné pasáže. Veľmi sa mi ráta, že chlapi použili mnoho vrstiev a druhov vokálov, aj keď zväčša je to prastarý škrepot vychádzajúci z urny, použili aj krásne čisté (zámerne hlasivkovo zdeformované) vokály napr. v Key To Nowhere - The Absolute, je to niečo podobné ako keď MORBID ANGEL použili v God of Emptiness "Just Bow To Me Faithfully, Bow To Me Splendidly", len David to spieval viac chytľavo, tu je tento druh vokálu viac komplexný, náročný. Predsa len vyzdvihnem nejakú skladbu, aj keď jej kvalita nie je omnoho vyššia než kvalita iných skladieb, je to sedmička Solution... Averse... Tenebrous... Answer: Nothingness (samozrejme pri lepšom postrehu si všimnete pri názve tejto skladby určitú vec, skúste porozmýšľať sami), v tejto skladbe sú použité veľmi čudné jemné riffy, až étericko zlovestné, ide taktiež o najdlhšiu skladbu albumu, najkomplexnejšiu skladbu. Tento album skrýva svoju silu a temnú krásu vo svojej podstate, hĺbke, nezabije vás hneď na prvé počutia, najprv si vás podrobí, pomaly, potichu, z vnútra vás začne rozkladať, spaľovať a vy si to ani neuvedomíte. Až potom sa dostanete ku kľúču, k poznaniu a pochopeniu.
8/38:12/ 9,75 Mortuary
http://www.sepulchralvoice.de/charon
Ako sa už stáva zvykom pri recenzovaní nemeckých Death / Black kapiel, v poslednej dobe nevychádzam z úžasu, bol som v dojme, že všetky najlepšie kapely z Germánie už poznám. Ale to len do chvíle, kým som nezačal počúvať debut CHARON, za jednoduchým názvom sa skrýva komplexný diamant vybrúsený do posledného detailu. Horda sa sformovala ešte v roku 1997 a doteraz vydali len pár dem, EP a splitko s ďalším zázrakom z Nemecka, HATESPAWN. Zo začiatku ma "Sulphur Seraph ( The Archon Principle )" až tak nezaujal, nie že by sa mi nepáčil, ale vravel som si, že určite nepatria k špičke nemeckej scény. Postupné počúvanie mi ale začalo odhaľovať najtemnejšie zákutia tohto špinavého labyrintu, pomaly ma vťahoval do víru temnoty, tam, kde niet už návratu. CHARON hrajú celkom originálny Death / Black, len s veľkým úsilím by ste zrejme vypotili kapelu podobnú tejto, ani jedna nemecká kapela nehrá tento štýl hudby ako oni, márne budete hľadať aj v zahraničí. Je jasné, že to nie je žiaden zázrak ako napr. PORTAL, žiadne nikdy nepočuté riffy, tempá, postupy, no i tak v ich jadre drieme temný démon pozerajúci skrz nepriehľadný dym. Vôbec melodika tejto kapely je nezvyčajná, nadmieru komplexná a skoro až nemelodická. Chce to viac úsilia prekúsať sa touto hrôzou až ku koreňu albumu, presne takéto albumy sú určitými ľuďmi vyhľadávané, pokladané za poklady. Je vôbec ťažké opísať ich hudbu, zvláštna fúzia Blackových tremol zahratá s Death Metalovou násilnosťou a ťažkosťou, vokál sa rovnako pohybuje v týchto vodách, ťažko určiť či je viac Blackový alebo Deathový, dokonalá symbióza oboch žánrov. Jednotlivé tracky sú ale silné a sírou zapáchajúce, vrstva atmosféry je príliš hustá a chorobná, prítomnosť najvyššieho rohatého je tu, ako váš tieň za chrbtom. Tým, že album nie je vyslovene melodický a chytľavý, môžte tento album počúvať kedykoľvek a nikdy sa vám nezunuje. Kapela sa drží silnej ortodoxnosti a fanatickosti, songy sú si celkom podobné, sú postavené na rovnakých základoch. Najčastejšie sú používané tremolá, ktoré vás držia celý čas pod krkom, sú zahraté so svojskou precíznosťou, povedal by som, že sú vedené dosť originálne. Nie sú úplne klasicky Black Metalové, majú v sebe určitú dávku technickosti, je tu použitých viac druhov tremol vhodne striedaných, no vždy vraždiacich a nebezpečných! Aj keď bicman používa často klepačky, nie sú to tie hyper rýchle sypačky ktoré spôsobujú fatálnu sterilitu albumu, bicie sú celkovo zaujímavo skomponované, majú tu svoj daný priestor, zmysel, album poháňajú dopredu rovnako ako šialený riffing gitár. Nebudem vyzdvihovať nejaké tracky, mňa zaujali všetky do jedného, sú rovnako desivé, chaotické, sršiace agresivitou a spod zeme vychádzajúcou strašidelnosťou, hustota materiálu je tak silná, že nikdy nebudete mať pocit, že by ste počúvali vatu, či zbytočné pasáže. Veľmi sa mi ráta, že chlapi použili mnoho vrstiev a druhov vokálov, aj keď zväčša je to prastarý škrepot vychádzajúci z urny, použili aj krásne čisté (zámerne hlasivkovo zdeformované) vokály napr. v Key To Nowhere - The Absolute, je to niečo podobné ako keď MORBID ANGEL použili v God of Emptiness "Just Bow To Me Faithfully, Bow To Me Splendidly", len David to spieval viac chytľavo, tu je tento druh vokálu viac komplexný, náročný. Predsa len vyzdvihnem nejakú skladbu, aj keď jej kvalita nie je omnoho vyššia než kvalita iných skladieb, je to sedmička Solution... Averse... Tenebrous... Answer: Nothingness (samozrejme pri lepšom postrehu si všimnete pri názve tejto skladby určitú vec, skúste porozmýšľať sami), v tejto skladbe sú použité veľmi čudné jemné riffy, až étericko zlovestné, ide taktiež o najdlhšiu skladbu albumu, najkomplexnejšiu skladbu. Tento album skrýva svoju silu a temnú krásu vo svojej podstate, hĺbke, nezabije vás hneď na prvé počutia, najprv si vás podrobí, pomaly, potichu, z vnútra vás začne rozkladať, spaľovať a vy si to ani neuvedomíte. Až potom sa dostanete ku kľúču, k poznaniu a pochopeniu.
8/38:12/ 9,75 Mortuary
http://www.sepulchralvoice.de/charon
