HATE ETERNAL „Phoenix Amongst the Ashes“, Metal Blade Records CD ´11, USA
Ako je už zvykom, piaty disk HATE ETERNAL sa zase neobišiel bez personálnych zmien, Erik Rutan sa už dá takmer porovnať s evil Chuckom. Shaune Kelley a Alex Webster nadobro odišli a na basu privítali J.J. Hrubovcaka, známeho hlavne z VILE, MONSTROSITY alebo DIVINE RAPTURE. Z toho jasne vyplýva, že basovka už nedostala v mixe taký priestor ako minule, pravdu povediac, veľmi ju ani nepočuť. Ale čo sa týka ostatných nástrojov, teraz je produkcia zrozumiteľnejšia, hlavne gitary sú čitateľnejšie, pretože boli pridané stredové frekvencie. Na predošlom albume im bol často vytýkaný práve prehulený zvuk. HE nikdy nehrali krkolomne technický DM, ale aj tak pôsobí hudba dosť neprístupne, hlavne kvôli minimálnej melodike. Až po mnohonásobnom vypočutí sa zjavia nepatrné náznaky, no rozhodne nie je ľahké napočúvať tento matroš. Tí, ktorí potrebujú aby ich album zaujal hneď na prvý krát, by sa mali tomuto zďaleka vyhnúť, toto je presný opak, čím viac posluchov, tým hlbšie sa hudba zavŕta pod kožu a o to dlhšie vydrží. Treba zabudnúť aj na akékoľvek chytľavé rytmy, na to sú určené iné kapely. Aj keď sa už nejedná o takú pekelnú víchricu ako minule, kde boli všetky skladby nekompromisne rýchle, teraz možno povedať, že polovica materiálu je pomalšia, čo je pre HE dosť netypická vec. Hlavne ôsma Hatesworn je najviac heavy, miestami skoro až blízko k SUFFO. Titulná Phoenix Amongst the Ashes zase patrí zdanlivo k tým rýchlejším, ale tu si chlapi vyskúšali trochu atmosférickejšie riffy, hlavne kopáky sú rýchle, ale tempo je uvoľnené, oproti ostatným skladbám je to niečo ako "slaďák". Aj napriek určitej priamočiarosti používa Erik tritóny, čo je spôsob hry pôsobiaci značne atonálne a kedysi bol nazývaný ako diabol v hudbe. K tomu sa pridajú ešte démonické vokály, výškové agresívne gitary a dielo je dokonané. Okrem "I Monarch" sú všetky ich albumy extrémne nahustené za čo môže hlavne bicman Jade Simonetto, ktorý nabúchal aj predošlé dielo. Ani nachvíľu nezvoľní tempo, keď nie sú klepačky, musia byť rýchle kopáky, veľa bicmanov by asi nezvládlo odbúchať ich koncert, alebo by sa vyšťavilo do posledných síl. Že patria k old skull vetve naznačuje aj veľké množstvo sól, ktoré prinášajú do hudby istú dávku éterickosti tak typickú pre Erika. HE nesklamali a zase pripravili ultra tvrdý oriešok, ktorý nesklame žiadneho priaznivca tejto nenávistnej obludy, zopár kapiel bude mať zase odkiaľ čerpať inšpiráciu.
10/41:06/ 9 Storm
http://www.myspace.com/haeteternal
Ako je už zvykom, piaty disk HATE ETERNAL sa zase neobišiel bez personálnych zmien, Erik Rutan sa už dá takmer porovnať s evil Chuckom. Shaune Kelley a Alex Webster nadobro odišli a na basu privítali J.J. Hrubovcaka, známeho hlavne z VILE, MONSTROSITY alebo DIVINE RAPTURE. Z toho jasne vyplýva, že basovka už nedostala v mixe taký priestor ako minule, pravdu povediac, veľmi ju ani nepočuť. Ale čo sa týka ostatných nástrojov, teraz je produkcia zrozumiteľnejšia, hlavne gitary sú čitateľnejšie, pretože boli pridané stredové frekvencie. Na predošlom albume im bol často vytýkaný práve prehulený zvuk. HE nikdy nehrali krkolomne technický DM, ale aj tak pôsobí hudba dosť neprístupne, hlavne kvôli minimálnej melodike. Až po mnohonásobnom vypočutí sa zjavia nepatrné náznaky, no rozhodne nie je ľahké napočúvať tento matroš. Tí, ktorí potrebujú aby ich album zaujal hneď na prvý krát, by sa mali tomuto zďaleka vyhnúť, toto je presný opak, čím viac posluchov, tým hlbšie sa hudba zavŕta pod kožu a o to dlhšie vydrží. Treba zabudnúť aj na akékoľvek chytľavé rytmy, na to sú určené iné kapely. Aj keď sa už nejedná o takú pekelnú víchricu ako minule, kde boli všetky skladby nekompromisne rýchle, teraz možno povedať, že polovica materiálu je pomalšia, čo je pre HE dosť netypická vec. Hlavne ôsma Hatesworn je najviac heavy, miestami skoro až blízko k SUFFO. Titulná Phoenix Amongst the Ashes zase patrí zdanlivo k tým rýchlejším, ale tu si chlapi vyskúšali trochu atmosférickejšie riffy, hlavne kopáky sú rýchle, ale tempo je uvoľnené, oproti ostatným skladbám je to niečo ako "slaďák". Aj napriek určitej priamočiarosti používa Erik tritóny, čo je spôsob hry pôsobiaci značne atonálne a kedysi bol nazývaný ako diabol v hudbe. K tomu sa pridajú ešte démonické vokály, výškové agresívne gitary a dielo je dokonané. Okrem "I Monarch" sú všetky ich albumy extrémne nahustené za čo môže hlavne bicman Jade Simonetto, ktorý nabúchal aj predošlé dielo. Ani nachvíľu nezvoľní tempo, keď nie sú klepačky, musia byť rýchle kopáky, veľa bicmanov by asi nezvládlo odbúchať ich koncert, alebo by sa vyšťavilo do posledných síl. Že patria k old skull vetve naznačuje aj veľké množstvo sól, ktoré prinášajú do hudby istú dávku éterickosti tak typickú pre Erika. HE nesklamali a zase pripravili ultra tvrdý oriešok, ktorý nesklame žiadneho priaznivca tejto nenávistnej obludy, zopár kapiel bude mať zase odkiaľ čerpať inšpiráciu.
10/41:06/ 9 Storm
http://www.myspace.com/haeteternal
