CHAPEL OF DISEASE "Summoning The Black Gods", F.D.A. Rekotz, CD ´12, GER
Chcete znova zaujímavú old schoolovú Deathovinu z Nemecka s dajme tomu Lovecrafticky zameranými textami??? Odporúčam celkom novú kapelu CHAPEL OF DISEASE na ktorej si vylámete zuby a budete krvácať z rán minulosti. Táto zaujímavá kapela má za sebou už demo "Death Evoked" a split s LIFELESS, čiže k debutu sa dopracovali celkom rýchlo. Prvá vec ktorá hneď udrie do uší je vokál Laurenta, prečo? Jeho hlas je čistou reinkarnáciou vokálu Martina Van Drunena zo začiatku 90tych rokov, dokonca ešte viac, je to jeho pomyselné dvojča či klon, dokonalejšie podobný hlas (a že som ich už počul ), som k nemu ešte nepočul! Hudobne majú CHAPEL OF DISEASE najbližšie samozrejme k starým PESTILENCE, k ich demám a k "Mallevs Maleficarvm" a "Consuming Impulse", potažmo k "Testimony of The Ancients". To zas David a znova Laurent majú pekne napočúvaného Patricka Mammeliho, presne sa vcítili do jeho polotechnických tremolo riffov a úplne sa v tom vyžívajú. Povedal by som, že ich riffy nie sú len samoúčelným kopírovaním, ale priamo živitodárnymi a schopnými riffmi, je jasné, že bez Mammeliho by takejto techniky hrania nedosiahli, ale zoberme si koľko gitaristov kopíruje McEnteeho? Nespočetne veľa, Mammeliho by som povedal možno o 80% gitaristov metalových menej, ak nie ešte menej, navyše ako som povedal, nie je to len o kopírovaní. Skladby nie sú len uctievaním starých PESTILENCE, ale prinášajú čerstvosť a sviežosť vlastných invencií, už len sóla majú CHAPEL úplne iné a taktiež melodiku či spôsob komponovania skladieb. Aby som stále nevravel len o Mammelim, určite hneď po ňom boli obaja gitarmani ovplyvnení aj samotným Chuckom z jeho začiatkov, zoberme si skladbu The Nameless City, ktorá akoby vychádzala a nadväzovala na "Scream Bloody Gore", ale len do určitej miery, inak tu tiež možno začuť Pestilencovské chápadlá. Ďalšou smečkou ktorá nepochybne ovplyvnila týchto mladých Nemcov je starý ASPHYX, týka sa to hlavne pomalších sekaných riffov, ktorých tu síce až tak veľa nie je, ale keď sa už vyskytnú, je to veľmi podobné "The Rack". Veľmi sa mi páčil prístup Mammeliho k polotechnickým tremolám, bol jedným z mála gitaristov, ktorý používal takúto techniku v Death Metale a tým sa aj podľa mňa stali kultovou a docenenou kapelou. Jednou z najsilenejších skladieb z debutu "Summoning The Black Gods" je dvojka Descend To The Tomb, melodika je tak desivo blízko 90tym rokom, až ma napadajú sci-fi myšlienky, že chalani našli tajný šuflík Mammeliho s nevydanými skladbami PESTILENCE z obdobia 1989 - 1992. Samozrejme že všetky skladby sú brutálne našlapané, plné energie, driveu, čistej agresivity a nespútanej brutality. V niektorých momentoch keď Laurent spustí svoje aaaaaa do rytmického rozbehu, ide z toho mráz po chrbte, ten chlap má v hrdle dynamit! Frázovanie je taktiež na 100% podobné Drunenovi, myslím, že keby Martin počul túto nahrávku, padol by do kolien. Lyricky sú CHAPEL OF DISEASE zameraní na hrôzu zo starej literatúry, pozrime sa na obal. Mág čítajúci Necronomicon a za ním bytosť podobná Cthulhu, skladba "Summoning The Gods" začína introm z nejakého Lovecraftického filmu, počujeme zaklínadlá Necronomiconu. Taktiež skladba The Nameless City vraví za všetko, fanúšikovia Lovecraftizmu v Metale si môžu mädliť ruky. No i ďalšie názvy skladieb naznačujú zlovestnú auru kapely: Dead Spheres, Evocation of The Father, Exili´s Heritage... Album odporúčam všetkým fanúšikom ako starého klasického Death Metalu 90tych rokov, tak aj priamo fanúšikom PESTILENCE, v neposlednom rade aj fanúšikom Lovecraftizácie v Metale, škoda, že som tento album začal počúvať až neskôr a nezasiahol do mojej topky za rok 2012.
8/44:44/ 9,25 Mortuary
http://chapel-of-disease.jimdo.com/
Chcete znova zaujímavú old schoolovú Deathovinu z Nemecka s dajme tomu Lovecrafticky zameranými textami??? Odporúčam celkom novú kapelu CHAPEL OF DISEASE na ktorej si vylámete zuby a budete krvácať z rán minulosti. Táto zaujímavá kapela má za sebou už demo "Death Evoked" a split s LIFELESS, čiže k debutu sa dopracovali celkom rýchlo. Prvá vec ktorá hneď udrie do uší je vokál Laurenta, prečo? Jeho hlas je čistou reinkarnáciou vokálu Martina Van Drunena zo začiatku 90tych rokov, dokonca ešte viac, je to jeho pomyselné dvojča či klon, dokonalejšie podobný hlas (a že som ich už počul ), som k nemu ešte nepočul! Hudobne majú CHAPEL OF DISEASE najbližšie samozrejme k starým PESTILENCE, k ich demám a k "Mallevs Maleficarvm" a "Consuming Impulse", potažmo k "Testimony of The Ancients". To zas David a znova Laurent majú pekne napočúvaného Patricka Mammeliho, presne sa vcítili do jeho polotechnických tremolo riffov a úplne sa v tom vyžívajú. Povedal by som, že ich riffy nie sú len samoúčelným kopírovaním, ale priamo živitodárnymi a schopnými riffmi, je jasné, že bez Mammeliho by takejto techniky hrania nedosiahli, ale zoberme si koľko gitaristov kopíruje McEnteeho? Nespočetne veľa, Mammeliho by som povedal možno o 80% gitaristov metalových menej, ak nie ešte menej, navyše ako som povedal, nie je to len o kopírovaní. Skladby nie sú len uctievaním starých PESTILENCE, ale prinášajú čerstvosť a sviežosť vlastných invencií, už len sóla majú CHAPEL úplne iné a taktiež melodiku či spôsob komponovania skladieb. Aby som stále nevravel len o Mammelim, určite hneď po ňom boli obaja gitarmani ovplyvnení aj samotným Chuckom z jeho začiatkov, zoberme si skladbu The Nameless City, ktorá akoby vychádzala a nadväzovala na "Scream Bloody Gore", ale len do určitej miery, inak tu tiež možno začuť Pestilencovské chápadlá. Ďalšou smečkou ktorá nepochybne ovplyvnila týchto mladých Nemcov je starý ASPHYX, týka sa to hlavne pomalších sekaných riffov, ktorých tu síce až tak veľa nie je, ale keď sa už vyskytnú, je to veľmi podobné "The Rack". Veľmi sa mi páčil prístup Mammeliho k polotechnickým tremolám, bol jedným z mála gitaristov, ktorý používal takúto techniku v Death Metale a tým sa aj podľa mňa stali kultovou a docenenou kapelou. Jednou z najsilenejších skladieb z debutu "Summoning The Black Gods" je dvojka Descend To The Tomb, melodika je tak desivo blízko 90tym rokom, až ma napadajú sci-fi myšlienky, že chalani našli tajný šuflík Mammeliho s nevydanými skladbami PESTILENCE z obdobia 1989 - 1992. Samozrejme že všetky skladby sú brutálne našlapané, plné energie, driveu, čistej agresivity a nespútanej brutality. V niektorých momentoch keď Laurent spustí svoje aaaaaa do rytmického rozbehu, ide z toho mráz po chrbte, ten chlap má v hrdle dynamit! Frázovanie je taktiež na 100% podobné Drunenovi, myslím, že keby Martin počul túto nahrávku, padol by do kolien. Lyricky sú CHAPEL OF DISEASE zameraní na hrôzu zo starej literatúry, pozrime sa na obal. Mág čítajúci Necronomicon a za ním bytosť podobná Cthulhu, skladba "Summoning The Gods" začína introm z nejakého Lovecraftického filmu, počujeme zaklínadlá Necronomiconu. Taktiež skladba The Nameless City vraví za všetko, fanúšikovia Lovecraftizmu v Metale si môžu mädliť ruky. No i ďalšie názvy skladieb naznačujú zlovestnú auru kapely: Dead Spheres, Evocation of The Father, Exili´s Heritage... Album odporúčam všetkým fanúšikom ako starého klasického Death Metalu 90tych rokov, tak aj priamo fanúšikom PESTILENCE, v neposlednom rade aj fanúšikom Lovecraftizácie v Metale, škoda, že som tento album začal počúvať až neskôr a nezasiahol do mojej topky za rok 2012.
8/44:44/ 9,25 Mortuary
http://chapel-of-disease.jimdo.com/
