HOUR OF PENANCE "Sedition", Prosthetic Records CD ´12, ITA
Tak na tento album som sa tešil asi tak, ako pred rokom na PHOENIX AMONGST THE ASHES od starších borcov brutal deathových močarísk, HATE ETERNAL. Taliani HOUR OF PENANCE sú už slušne zabehnutá banda, uctievajúca klasické korene brutálneho DM, rozruch na scéne vzbudili hlavne s dvoma poslednými plackami, VILE CONCEPTION a ešte lepšou a brutálnejšou PARADOGMOU, ktorej nástupcom sa stáva tohtoročný SEDITION, poznamenaný personálnymi zmenami na postoch rytmickej sekcie.
Očakávania boli maximálne vysoké, PARADOGMA nastavila latku naozaj pekelne, pekelne vysoko. Po komornom intre sa odrazu spustí totálne šialenstvo, útok na všetko živé, ktorý si pri svojej priamočiarosti a hrubosti uchováva vysokú technickú úroveň. Povedal by som, že skupina už je v bode, kde sa už veľmi vyvíjať nedá, v rámci tohto konzervatívneho uchopenia žánru, ale na SEDITION sa predsa len o čosi posúvajú dopredu po kompozičnej stránke. Gitaristi majú zásobník rôznych vyhrávok a melodických úsekov, vynárajúcich sa z oceánu doslova drvivej rytmiky častejšie ako tomu bolo zvykom nabitý až k prasknutiu, na tomto albume sa chalani vyhrali asi najviac zo všetkých svojich diel. Nekompromisne rýchly death metal á la HOP sa posúva z postu kandidáta na najbrutálnejšiu skupinu široko-ďaleko (tento post prenecháva Rutanovým HATE ETERNAL) skôr do sfér melodickejších (aj keď na začiatku sa to nezdá), ich charakter je stále megabrutálny, no už nie až tak ultranekompromisne a hrubozrnne ako kedysi...vývoj je vývoj a určite sa nájde skupina ľudí, ktorým tento smer vyhovovať nebude. Aj tak je Ťažké si predstaviť, že by bol SEDITION brutálnejší ako predchodca.. Zvuk, ako sa na skupinu s takýmto menom patrí, jasná jednotka s hviezdičkou, netreba nič dodať. Kritiku znesiem iba čo sa týka intier, úvodné intro na PARADOGME bolo oveľa lepšie a dramatickejšie, a zborové revanie v piatej skladbe ASCENSION nie je nič moc, u fans bude určite diskutabilné pridanie spomenutých melodických pasáží, mierne na úkor devastačnej údernosti, no mne osobne to nijak neprekáža.
V porovnaní s toľko spomínanou PADADOGMOU nemôžem povedať že by bol album lepší, skôr sa jej vyrovnáva, oba albumy majú svoje silné stránky, u PARADOGMY to je totálna nasratosť a atmosféra, SEDITIONu zasa do kariet nahráva ešte lepšia stavba skladieb a množstvo gitarových kreácií, zo SEDITION som po niekoľkých posluchoch tak isto hotový ako z jeho staršej sestry, u mňa 1:1. Stále vysoko nadpriemerne kvalitný (a tiež agresívny). Takí sú títo štyria Taliani.
9/31:24/ 9,5 Poltergeist
http://www.myspace.com/hourofpenance
Tak na tento album som sa tešil asi tak, ako pred rokom na PHOENIX AMONGST THE ASHES od starších borcov brutal deathových močarísk, HATE ETERNAL. Taliani HOUR OF PENANCE sú už slušne zabehnutá banda, uctievajúca klasické korene brutálneho DM, rozruch na scéne vzbudili hlavne s dvoma poslednými plackami, VILE CONCEPTION a ešte lepšou a brutálnejšou PARADOGMOU, ktorej nástupcom sa stáva tohtoročný SEDITION, poznamenaný personálnymi zmenami na postoch rytmickej sekcie.
Očakávania boli maximálne vysoké, PARADOGMA nastavila latku naozaj pekelne, pekelne vysoko. Po komornom intre sa odrazu spustí totálne šialenstvo, útok na všetko živé, ktorý si pri svojej priamočiarosti a hrubosti uchováva vysokú technickú úroveň. Povedal by som, že skupina už je v bode, kde sa už veľmi vyvíjať nedá, v rámci tohto konzervatívneho uchopenia žánru, ale na SEDITION sa predsa len o čosi posúvajú dopredu po kompozičnej stránke. Gitaristi majú zásobník rôznych vyhrávok a melodických úsekov, vynárajúcich sa z oceánu doslova drvivej rytmiky častejšie ako tomu bolo zvykom nabitý až k prasknutiu, na tomto albume sa chalani vyhrali asi najviac zo všetkých svojich diel. Nekompromisne rýchly death metal á la HOP sa posúva z postu kandidáta na najbrutálnejšiu skupinu široko-ďaleko (tento post prenecháva Rutanovým HATE ETERNAL) skôr do sfér melodickejších (aj keď na začiatku sa to nezdá), ich charakter je stále megabrutálny, no už nie až tak ultranekompromisne a hrubozrnne ako kedysi...vývoj je vývoj a určite sa nájde skupina ľudí, ktorým tento smer vyhovovať nebude. Aj tak je Ťažké si predstaviť, že by bol SEDITION brutálnejší ako predchodca.. Zvuk, ako sa na skupinu s takýmto menom patrí, jasná jednotka s hviezdičkou, netreba nič dodať. Kritiku znesiem iba čo sa týka intier, úvodné intro na PARADOGME bolo oveľa lepšie a dramatickejšie, a zborové revanie v piatej skladbe ASCENSION nie je nič moc, u fans bude určite diskutabilné pridanie spomenutých melodických pasáží, mierne na úkor devastačnej údernosti, no mne osobne to nijak neprekáža.
V porovnaní s toľko spomínanou PADADOGMOU nemôžem povedať že by bol album lepší, skôr sa jej vyrovnáva, oba albumy majú svoje silné stránky, u PARADOGMY to je totálna nasratosť a atmosféra, SEDITIONu zasa do kariet nahráva ešte lepšia stavba skladieb a množstvo gitarových kreácií, zo SEDITION som po niekoľkých posluchoch tak isto hotový ako z jeho staršej sestry, u mňa 1:1. Stále vysoko nadpriemerne kvalitný (a tiež agresívny). Takí sú títo štyria Taliani.
9/31:24/ 9,5 Poltergeist
http://www.myspace.com/hourofpenance
