IBLIS "Menthell", D. T. M. Productions, CD ´12, POL
Avantgardný Metal je kapitolou samou o sebe, je to akási zvláštna otvorená ulička, ktorá vedie niekam do neznáma, niekedy možno dostratena, inokedy do ničoho a možno aj do vesmíru. Typickým príkladom skvelej avantgardy v extrémnom Metale sú nórski kozmickí lovci ACRTURUS, myslím, že sú tak trochu inšpiráciou aj pre Poliakov IBLIS. Ale samozrejme nič nie je tak jednoduché ako sa môže na prvý pohľad zdať, IBLIS sú oproti ARCTURUS zas niekde inde, omnoho viac mi pripomínajú iných Poliakov MORD´A STIGMATA, žeby sa rodiaca nová poľská avantgardná scéna? Títo Poliaci začínali s niečím čo nazývali Black´n´Roll, no dnes pri tomto debute sa táto stará škatuľka rozpadá na tisíc častí, po nejakom Black Metale tu nie je ani chýru ani slychu, je to jednoducho Metal zahratý tak zvláštne, že hľadať škatuľku je príliš namáhavé až skoro nemožné, preto je jednoduchšie ich hodiť do vreca avantgardy. Riffy nie sú zas až tak hyper originálne, že by som mohol povedať, tak niečo takéto som ešte nikdy nepočul...skôr ide o postupy, ako sú podané, o zvláštne postupy v rámci Metalu, uletenosť, strelenosť, prazvláštnosť sú snáď výrazy vhodné k ich hudbe. Riffovo tu často máme tremolo alebo púšťané, ale Black Metalovo príliš na mňa nepôsobia. Najdivnejšia je melodika, ktorá robí z tejto kapely niečo šialené. Je to niečo veľmi abstraktné, niekomu to môže prísť ako improvizácia v rámci zmenených stavov vedomia, alebo jednoducho nezmyselné zvláštnosti, ktorými chcú na seba upozorniť. Avantgardu treba pochopiť a cítiť, je to neuchopiteľná zbraň na vašu psychiku. Jedným z najvýraznejších nástrojov u IBLIS je basgitara, Traktor, ako si hovorí tento pán basgitarista, je jeden uletený šialenec, ktorý vyšíva tak zvláštne basové linky, ako je to len možné. Len sem tam sa snaží držať rytmus s gitarovou rytmikou a bicími, ale hneď ako príde príležitosť, začne si trilkovať svoje vlastné veci, technicky veľmi dobre zvládnuté. Už len kvôli týmto basovým linkám stojí za to si zohnať tento štych, určite by som si ho pozrel na živo. Hudba stále mení svoj charakter, radikálne zmeny nálad, ktoré prídu v momente kedy to najmenej čakáte, ale zas nie všetko je tak nepredvídateľné. Ďalšou špecialitou IBLIS sú samotné vokály, je tu strašne veľa druhov farieb hlasov, od nejakých dajme tomu kvázi Blackového škreku, cez šepot, čistý vokál, drsnejšie polohy, ale zrozumiteľné, rôzne smiechy počas vokálov, výkriky nadšenia, smútku, zúfalstva, rôzne hlasové kreácie, ktoré sú ťažko zaraditeľné, ale napodiv sa sem hodia. Tieto vokály sú pre ich hudbu veľmi dôležité, myslím, že keby sa odstránili vokály a zostala len čistá hudba, avatgardnosť by sa rýchlo vytratila, znelo by to skôr ako experimentálny technický Metal. Vo vokáloch je možno ešte viac pocitov ako v hudbe samotnej, cítiť z nich iróniu, vážnosť, výsmech, pobúrenie, nadšenie, proste môžete si tam dosadiť čo chcete, fakt šialená škála pocitov. Zvukovo je album celkom dobre vyvážený, povedal by som viac prízemný oproti ARCTURUS ktorí znejú tak trochu symfonicko kozmicky, a zároveň plytko, IBLIS majú kvalitný nabúchaný sound s dobrým basovým pozadím, bicie sú v popredí nazvučené ako u niektorých Death Metalových kapiel, ale zas nevytŕčajú zbytočne vpredu. Tento niečo málo cez pol hodinu dlhý album zaujme teda hlavne špeciálnu sortu ľudí, ktorí sa vyžívajú v abstraktnosti Metalu a hudby ako takej. Samozrejme úroveň ARCTURUS táto kapela nedosahuje ani zďaleka, ale aj tak im svojskosť nemožno uprieť, je to proste poľský Avantgardný Metal.
7/31:01/ 8,25 Mortuary
http://www.myspace.com/nuklearrocknroll
Avantgardný Metal je kapitolou samou o sebe, je to akási zvláštna otvorená ulička, ktorá vedie niekam do neznáma, niekedy možno dostratena, inokedy do ničoho a možno aj do vesmíru. Typickým príkladom skvelej avantgardy v extrémnom Metale sú nórski kozmickí lovci ACRTURUS, myslím, že sú tak trochu inšpiráciou aj pre Poliakov IBLIS. Ale samozrejme nič nie je tak jednoduché ako sa môže na prvý pohľad zdať, IBLIS sú oproti ARCTURUS zas niekde inde, omnoho viac mi pripomínajú iných Poliakov MORD´A STIGMATA, žeby sa rodiaca nová poľská avantgardná scéna? Títo Poliaci začínali s niečím čo nazývali Black´n´Roll, no dnes pri tomto debute sa táto stará škatuľka rozpadá na tisíc častí, po nejakom Black Metale tu nie je ani chýru ani slychu, je to jednoducho Metal zahratý tak zvláštne, že hľadať škatuľku je príliš namáhavé až skoro nemožné, preto je jednoduchšie ich hodiť do vreca avantgardy. Riffy nie sú zas až tak hyper originálne, že by som mohol povedať, tak niečo takéto som ešte nikdy nepočul...skôr ide o postupy, ako sú podané, o zvláštne postupy v rámci Metalu, uletenosť, strelenosť, prazvláštnosť sú snáď výrazy vhodné k ich hudbe. Riffovo tu často máme tremolo alebo púšťané, ale Black Metalovo príliš na mňa nepôsobia. Najdivnejšia je melodika, ktorá robí z tejto kapely niečo šialené. Je to niečo veľmi abstraktné, niekomu to môže prísť ako improvizácia v rámci zmenených stavov vedomia, alebo jednoducho nezmyselné zvláštnosti, ktorými chcú na seba upozorniť. Avantgardu treba pochopiť a cítiť, je to neuchopiteľná zbraň na vašu psychiku. Jedným z najvýraznejších nástrojov u IBLIS je basgitara, Traktor, ako si hovorí tento pán basgitarista, je jeden uletený šialenec, ktorý vyšíva tak zvláštne basové linky, ako je to len možné. Len sem tam sa snaží držať rytmus s gitarovou rytmikou a bicími, ale hneď ako príde príležitosť, začne si trilkovať svoje vlastné veci, technicky veľmi dobre zvládnuté. Už len kvôli týmto basovým linkám stojí za to si zohnať tento štych, určite by som si ho pozrel na živo. Hudba stále mení svoj charakter, radikálne zmeny nálad, ktoré prídu v momente kedy to najmenej čakáte, ale zas nie všetko je tak nepredvídateľné. Ďalšou špecialitou IBLIS sú samotné vokály, je tu strašne veľa druhov farieb hlasov, od nejakých dajme tomu kvázi Blackového škreku, cez šepot, čistý vokál, drsnejšie polohy, ale zrozumiteľné, rôzne smiechy počas vokálov, výkriky nadšenia, smútku, zúfalstva, rôzne hlasové kreácie, ktoré sú ťažko zaraditeľné, ale napodiv sa sem hodia. Tieto vokály sú pre ich hudbu veľmi dôležité, myslím, že keby sa odstránili vokály a zostala len čistá hudba, avatgardnosť by sa rýchlo vytratila, znelo by to skôr ako experimentálny technický Metal. Vo vokáloch je možno ešte viac pocitov ako v hudbe samotnej, cítiť z nich iróniu, vážnosť, výsmech, pobúrenie, nadšenie, proste môžete si tam dosadiť čo chcete, fakt šialená škála pocitov. Zvukovo je album celkom dobre vyvážený, povedal by som viac prízemný oproti ARCTURUS ktorí znejú tak trochu symfonicko kozmicky, a zároveň plytko, IBLIS majú kvalitný nabúchaný sound s dobrým basovým pozadím, bicie sú v popredí nazvučené ako u niektorých Death Metalových kapiel, ale zas nevytŕčajú zbytočne vpredu. Tento niečo málo cez pol hodinu dlhý album zaujme teda hlavne špeciálnu sortu ľudí, ktorí sa vyžívajú v abstraktnosti Metalu a hudby ako takej. Samozrejme úroveň ARCTURUS táto kapela nedosahuje ani zďaleka, ale aj tak im svojskosť nemožno uprieť, je to proste poľský Avantgardný Metal.
7/31:01/ 8,25 Mortuary
http://www.myspace.com/nuklearrocknroll
