INFERNUS SERPEST "Born of The Fire And The Black Light", Rawforce Productions, CD´11, CHL
Nie priamo novinka, ale treba zakopnúť o túto juhoamerickú beštiu, ktorú privoláte na meno INFERNUS SERPEST, chilská scéna je pre mňa vyslovene zázrakom, v Južnej Amerike jednoznačne dominuje najkvalitnejšími a najoriginálnejšími obskúrnymi kapelami. Nikdy neviem čo môžem od hocijakej novej chilskej kapely čakať, a tak to bolo aj teraz, bude to špinavá a divoká beštiálna jazda, alebo uhladený a rytmický Death Metal? Tak na túto otázku mám už teraz jasno, je to možnosť číslo dva. Toto kvarteto z Mepilla prinieslo v roku 2011 svoj očakávaný debut "Born of The Fire And The Black Light" po deme s splite, ktoré som nemal možnosť počuť. Hudba týchto poškvrnencov vychádza zo starých tradícii nefalšovaného a čistokrvného Death Metalu 90tych rokov, môžme tu cítiť vplyvy klasikov ako CANNIBAL CORPSE alebo starý DEICIDE, nie však kopírovanie, skôr niektoré rytmické momenty či riffy môžu pripomenúť tieto klasické smrtonosné hordy. Kapela celkove pôsobí temne a blasfemicky, no napr. po takých MORBID ANGEL tu stopy nenájdete, aspoň ja som tu nič také nepostrehol, INFERNUS SERPEST sú vyslovene rytmickou drviacou kapelou, trochu mi pripomínajú napr. ANARKHON. Gitary neprinášajú nič nové a nepočuté z iných dimenzií strachu, všetko je postavené na už veľa krát obohratých riffoch. Samotné riffy sú často tremolové alebo sekačky, ale priestor dostanú aj vypúšťané atmosférickejšie. Melodika nie je vôbec zlá, povedal by som štandardne odvedená práca, na debut celkom prekvapujúca a do budúcnosti sľubná. Harmónie sú síce strašidelné, ale nie okultne pokrútené či chaotické, tu má všetko svoje miesto, poriadok a logiku, dokonca aj v sólach nájdeme úplný harmonický poriadok. Trochu škoda nazvučenia bicích, príde mi, že sú nazvučené príliš čisto a zahraté sakra presne, trochu im to uberá na výbušnej divokosti a brutálnej prirodzenosti, niekedy mi to príde až strojové či syntetické. Ak by nahrávali analógovo a zvuk trochu poškvrnili nesvätou krvou, ich hudba by dostala viac hrozivé rozmery. Za najlepšie skladby vyberám hneď prvú Invention of Christ, Decay of The Dead, najťažšiu Destroy The Purity And The Holiness, Infernus Serpest, našlapanú Revelation of Hellfire, alebo poslednú La Lengua De La Bestia. Charakter skladieb je v rámci ortodoxného Death Metalu celkom pestrý, nevravím, že čo skladba to úplne niečo iné, ale skladby sú od seba rozpoznateľné vďaka tempám, riffom a melodike. Inštrumentálka Into The Madness Path je zahratá na dvoch akustických gitarách, ide vôbec o najatmosférickejší song albumu, tento song mi v určitých momentoch pripomína hudbu z pôvodného Diabla, kde tiež počuť zúfalé tóny akustickej gitary a do toho húkajú sovy, mám z toho podobné mrazivé tušenie. Vokálovo tu máme zrozumiteľný hrdelní prejav balansujúci niekde na pomedzí MONSTROSITY alebo CANNIBAL CORPSE, frázovanie má CDM 666 (mimochodom taktiež bicman!) zvládnuté pod kontrolou, dodáva nahrávke ešte viac na profesionalite. Dominujúcou je určite basgitara, celkový zvuk albumu ponúka tomuto často nevýraznému nástroju dostatok priestoru, verím, že neprepočujete zvuk tohto nádherného nástroja a vychutnáte si ho naplno. Veľmi vydarený obal prispieva na miske váh tiež ku prospechu kapely, určití fans spozornejú už pri pohľade na toto dielo, ale niektorí možno budú trochu sklamaní menšou plytkosťou čo sa týka nejakého duchovného odkazu.
9/36:07/ 8,25 Mortuary
http://www.last.fm/music/Infernus+Serpest
Nie priamo novinka, ale treba zakopnúť o túto juhoamerickú beštiu, ktorú privoláte na meno INFERNUS SERPEST, chilská scéna je pre mňa vyslovene zázrakom, v Južnej Amerike jednoznačne dominuje najkvalitnejšími a najoriginálnejšími obskúrnymi kapelami. Nikdy neviem čo môžem od hocijakej novej chilskej kapely čakať, a tak to bolo aj teraz, bude to špinavá a divoká beštiálna jazda, alebo uhladený a rytmický Death Metal? Tak na túto otázku mám už teraz jasno, je to možnosť číslo dva. Toto kvarteto z Mepilla prinieslo v roku 2011 svoj očakávaný debut "Born of The Fire And The Black Light" po deme s splite, ktoré som nemal možnosť počuť. Hudba týchto poškvrnencov vychádza zo starých tradícii nefalšovaného a čistokrvného Death Metalu 90tych rokov, môžme tu cítiť vplyvy klasikov ako CANNIBAL CORPSE alebo starý DEICIDE, nie však kopírovanie, skôr niektoré rytmické momenty či riffy môžu pripomenúť tieto klasické smrtonosné hordy. Kapela celkove pôsobí temne a blasfemicky, no napr. po takých MORBID ANGEL tu stopy nenájdete, aspoň ja som tu nič také nepostrehol, INFERNUS SERPEST sú vyslovene rytmickou drviacou kapelou, trochu mi pripomínajú napr. ANARKHON. Gitary neprinášajú nič nové a nepočuté z iných dimenzií strachu, všetko je postavené na už veľa krát obohratých riffoch. Samotné riffy sú často tremolové alebo sekačky, ale priestor dostanú aj vypúšťané atmosférickejšie. Melodika nie je vôbec zlá, povedal by som štandardne odvedená práca, na debut celkom prekvapujúca a do budúcnosti sľubná. Harmónie sú síce strašidelné, ale nie okultne pokrútené či chaotické, tu má všetko svoje miesto, poriadok a logiku, dokonca aj v sólach nájdeme úplný harmonický poriadok. Trochu škoda nazvučenia bicích, príde mi, že sú nazvučené príliš čisto a zahraté sakra presne, trochu im to uberá na výbušnej divokosti a brutálnej prirodzenosti, niekedy mi to príde až strojové či syntetické. Ak by nahrávali analógovo a zvuk trochu poškvrnili nesvätou krvou, ich hudba by dostala viac hrozivé rozmery. Za najlepšie skladby vyberám hneď prvú Invention of Christ, Decay of The Dead, najťažšiu Destroy The Purity And The Holiness, Infernus Serpest, našlapanú Revelation of Hellfire, alebo poslednú La Lengua De La Bestia. Charakter skladieb je v rámci ortodoxného Death Metalu celkom pestrý, nevravím, že čo skladba to úplne niečo iné, ale skladby sú od seba rozpoznateľné vďaka tempám, riffom a melodike. Inštrumentálka Into The Madness Path je zahratá na dvoch akustických gitarách, ide vôbec o najatmosférickejší song albumu, tento song mi v určitých momentoch pripomína hudbu z pôvodného Diabla, kde tiež počuť zúfalé tóny akustickej gitary a do toho húkajú sovy, mám z toho podobné mrazivé tušenie. Vokálovo tu máme zrozumiteľný hrdelní prejav balansujúci niekde na pomedzí MONSTROSITY alebo CANNIBAL CORPSE, frázovanie má CDM 666 (mimochodom taktiež bicman!) zvládnuté pod kontrolou, dodáva nahrávke ešte viac na profesionalite. Dominujúcou je určite basgitara, celkový zvuk albumu ponúka tomuto často nevýraznému nástroju dostatok priestoru, verím, že neprepočujete zvuk tohto nádherného nástroja a vychutnáte si ho naplno. Veľmi vydarený obal prispieva na miske váh tiež ku prospechu kapely, určití fans spozornejú už pri pohľade na toto dielo, ale niektorí možno budú trochu sklamaní menšou plytkosťou čo sa týka nejakého duchovného odkazu.
9/36:07/ 8,25 Mortuary
http://www.last.fm/music/Infernus+Serpest
