INSEPULTO "Morbid Spawn of Resurrection", Psycho Records, CD´12, CRI

Pamätám si ešte ako v prvej polke 90tych rokoch operovali v undergronde dve kapely z Costa Rica, konkrétne COLEMESIS a PSEUDOSTRATIFFIED EPITHELIUM, obe kapely sme mali na demách a ani neviem prečo, celkom silne sa mi tieto mená zapísali do povedomia. Teraz zisťujem, že obe kapely vlastne fungujú dodnes aj keď hudobne sa možno trochu zmenili, no zaujímavé je, že z oboch kapiel sa určití členovia rozhodli založiť novú bandu INSEPULTO (viac klišé názov asi nešlo zvoliť), ktorá zaváňa sumerskou mytológiou a démonológiou. Najväčším sklamaním pre mňa je použitie automatu miesto bicích, to čo je tu naprogramované, kľudne mohol odbúchať hocijaký priemerný bicman, takže už len týmto majú chlapi u mňa nejaké body dolu. Hudobne sa INSEPULTO pohybuje v rámci prastarého Death Metalu, možno Thrash/Deathu. Na moje prekvapenie skladby nepostrádajú zaujímavú aj keď nie objavnú melodiku, rozhodne má v sebe niečo zvláštne čo ma dokáže upútať a "Morbid Spawn of Resurrection" počúvať bez problémov kedykoľvek a s chuťou. Počítajte ale s tým, že melodika je prekliato stará, ich cítenie je zámerne zamrazené v skorých 90tych rokoch a som rád, že z nahrávky necítim žiadnu veličinu Death Metalu, najviac ma fascinujú ich strašidelne vedené prsty po hmatníku pri rýchlejších tremolách kedy sa objavuje pre mňa fascinujúca aura odporu a mokvania podhubia. Jeden z takýchto najlepších riffov sa nachádza hneď v tracku Misanthropic, zrovna v refréne prebleskujú v mojej mysli odpudivé tváre prastarých démonov, ktorí sú zavalení pod ťažobou mnohých aeonov a čakajú a striehnu kedy ich niekto z priepastí desu vyvolá pomocou čiernych rituálov. Tento song je zároveň pre mňa reprezentatívnym a jedným z najlepších songov tohto skazeného materiálu. Chlapi sa nesnažia tlačiť na pílu čo sa týka brutality alebo agresie, samozrejme svoj charakter násilia majú nezapísateľne vtlačený hlboko v sebe, myslím tým, že málokedy používajú sekané ťažké riffy, aj keď gitara je podladená dosť ťažko. Ich zámer je priniesť skladby zapamätateľné, hlavne refrény sú vždy podarené a klasické, rytmicky dobre prepracované s obstojnou kompozíciou, no rozhodne sa nehrajú na majstrov špičkových hudobných výkonov. Ďalšie skladby, ktoré by som vyzdvihol, sú Orthodox (tiež výborný refrén so skazenou melodikou), Epitome of Rigor Mortis, Misfortune At The Abode of Sorrow alebo Sumerian Throne of Evil, tento song obsahuje zas najmystickejšie momenty a taktiež ho pasujem medzi najlepšie skladby albumu. Za charakteristický by som rád označil spôsob frázovania The Master Butchera, tu cítiť niečo exotické a netypickejšie. Keď nahrávku teraz pri počúvaní prechádzam mojimi ušami, uvedomujem si, že je tu určitá podobnosť napr. s Nemcami PROTECTOR "A Shedding of Skin", alebo povedal by som to tak, že komu sa páči táto neskoršia a extrémnejšia tvorba tejto legendy, je dosť veľká pravdepodobnosť, že ho zaujme aj INSEPULTO. Nebyť toho automatu, ktorý nie je nazvučený ani tak najhoršie, mohol tento materiál vyznieť ešte autentickejšie s klasickými analógovo nahratými bicími čo by dodalo kapele ešte viac na démonickosti.
10/32:28/
8,25                                                         Mortuary
http://www.myspace.com/insepulto
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]