KARNARIUM "Otapamo Pralaja", Nuclear Winter Records, CD ´12, SWE
Ďalší album, ktorý som trestuhodne nezaradil do svojej topky za rok 2012 je práve tento disk "Otapamo Pralaja" od švédskych smrtonosičov KARNARIUM. Mnohým je možno tento názov neznámy, ale zaručujem vám vysokú kvalitu. Som celkom rád, že kapela sa neupla na klasický švédsky štýl Death Metalu 90tych rokov, majú skôr bližšie k novým kapelám ako TRIBULATION, NECROVATION, GRAVELESS a podobne, ale hlavne KARNARIUM sú sami sebou. Škoda, že som sa nedostal po ich predchádzajúce dielo "Karnarium", z tohto pohľadu neviem porovnávať, ale to je jedno. Celý manifest otvára inštrumentálna práca Prologue To The Event Horizon, skladba šialená, komplexná kde chýba vokál, presne zapadá do celého konceptu albumu, teda žiadne melodické vyhrávky, akustika ani nič podobné. Dvojka A Maddening Laughter je omnoho rýchlejšia s beštiálnymi riffmi a prichádzajú klepačky. Ani neviem kde by som ich produkciu zaradil, neprichádzajú mi na um žiadne americké ani švédske kapely. Kvarteto sa bahní v extra násilnom, polotechnickom Death Metale z ktorého číha smrtiaca aura nenávisti, zla a temného vrieskania do hlbočín nekonečna. Melodika je chaotická, rozháraná, zvrátená, nie je to typ melodiky, ktorý si budete vypiskovať kráčajúc po chodníku. Ruka v ruke ide ich kompozícia s komplexnosťou, musí byť ťažké skladať takúto hudbu ako ju aj predviesť na živo a taktiež je kladená náročnosť aj na samotného poslucháča. Aj napriek týmto zložitostiam pôsobí ich hudba veľmi atmosféricky a hrozivo, podobné pocity mám napr. pri starých MORBID ANGEL "Altars of Madness", GORGUTS "The Erosion of Sanity" alebo pri jedinom doterajšom diele VENENUM, to ale nie je prirovnávanie, skôr určitý level strašidelna, hrôzy a beštiálneho hnusu. KARNARIUM používajú extra blastové, super rýchle klepačky, ktoré mi zo začiatku trochu vadili, no po napočúvaní som dospel k názoru, že k ich trhaným a nehumánnym tremolo šialenostiam sa náramne hodia. Ich hudba je priam neočakávaná, náhle zmeny temp a nálad, zrazu príde nečakané spomalenie, ktoré môže trvať prekvapivo dlho, riffy vás doslova pohlcujú svojou atmosférou do dimenzií chorobného, tým myslím napr. pasáž v skladbe Per Me Reges Regnant. Atmosféra vás zožiera z vnútra, leptá a dusí, melodika je tu celkom expresívna, no i tak príliš komplikovaná na zapamätanie, pritom pocity sú kataklizmické, akoby ste sa začítali do najstrhujúcejších momentov Lovecraftovho diela. Pritom podobné pocity mám stále aj pri tých najhustejších a najtlakovejších momentoch, teraz ma napadá prirovnanie ku starým KATAKLYSM z obdobia so Sylvainom, ale rozhodne nečakajte "Sorcery II" alebo "Temple of Knowledge II". V tejto štvrtej skladbe sa ku koncu skladby gitarové riffy priam ohýbajú v bránach časopriestoru, sú akési pokrivené, pošahané, choré, zvrátené, akoby sa ani samotnému disku nechcelo točiť, zvláštne preťahovanie a škrtenie, zomieranie, dokonávanie. Určitá spojitosť by tu mohla byť aj s austrálskou scénou, napr. PORTAL, alebo AETHYRVOROUS, ale len spojitosť, KARNARIUM sú omnoho rýchlejší a viac nahustení, príde mi to ako čierna diera, časopriestor natlačený do maličkého bodu, veľmi silného, ťažkého, pohlcujúceho všetko. Mimochodom táto skladba je najdlhšou prazvláštnosťou z celého albumu natiahnutá na niečo cez 20 minútový epos. Aj keď každá skladba je plne v réžii typických KARNARIUM, v podstate sa jednotlivé skladby od seba odlišujú v komplexných rozmeroch, treba si všímať nálady, štruktúry skladieb, rôzne divnosti ich hudby, rôzne úrovne temnoty a čudnosti. Zoberme si ďalšiu skladbu Yoga of Tamas (After The Seduction), zo začiatku vám možno príde, že máte magické halucinácie, alebo ste v strašne zlom sne prenasledovania, pradivná melódia je krutou hrou padlých tónov, skladba sa nesie v znamení akusticky ladenej roviny, no pocit zla a neznáma je vygradovaný na maximum. Skladby vôbec nestrácajú silu aj napriek krkolomnej zapamätateľnosti, technike, šialenej kompozícii a vražedným útokom degeneratívnej rytmiky. Na jednej strane sa ich hudba opisuje ľahko vďaka originálnosti a netradičnosti, na druhej strane zas ťažko vďaka neuchopiteľnosti a bizarnosti. Zvukovo je to nečistá práca, sound je celkove hutný a hustý, ale aj komplexný (už to slovo používam nejak často v tejto recenzii) a chaotický, zároveň hlučný a nepokojný, myslím, že zaspávať by ste pri tom zrovna nechceli. V sólach tiež nájdete nepreberné množstvo chaosu, kakofónie a rozhodne nikdy neviete kedy sólo odkiaľ príde a kedy a ako rýchlo skončí. Už mám úplný zmätok v hlave čo sa tejto recenzie a celkovej podstaty "Otapamo Pralaja" týka, preto to radšej ukončím konštatovaním, že kto sa nebojí toho, ako som hudbu tohto telesa vykreslil, nech ide jednoducho do toho. Šialenstvo, morbídnosť, cudzosť a nekontrolovaná brutalita.
8/47:22/ 9,5 Mortuary
http://www.facebook.com/Karnarium
Ďalší album, ktorý som trestuhodne nezaradil do svojej topky za rok 2012 je práve tento disk "Otapamo Pralaja" od švédskych smrtonosičov KARNARIUM. Mnohým je možno tento názov neznámy, ale zaručujem vám vysokú kvalitu. Som celkom rád, že kapela sa neupla na klasický švédsky štýl Death Metalu 90tych rokov, majú skôr bližšie k novým kapelám ako TRIBULATION, NECROVATION, GRAVELESS a podobne, ale hlavne KARNARIUM sú sami sebou. Škoda, že som sa nedostal po ich predchádzajúce dielo "Karnarium", z tohto pohľadu neviem porovnávať, ale to je jedno. Celý manifest otvára inštrumentálna práca Prologue To The Event Horizon, skladba šialená, komplexná kde chýba vokál, presne zapadá do celého konceptu albumu, teda žiadne melodické vyhrávky, akustika ani nič podobné. Dvojka A Maddening Laughter je omnoho rýchlejšia s beštiálnymi riffmi a prichádzajú klepačky. Ani neviem kde by som ich produkciu zaradil, neprichádzajú mi na um žiadne americké ani švédske kapely. Kvarteto sa bahní v extra násilnom, polotechnickom Death Metale z ktorého číha smrtiaca aura nenávisti, zla a temného vrieskania do hlbočín nekonečna. Melodika je chaotická, rozháraná, zvrátená, nie je to typ melodiky, ktorý si budete vypiskovať kráčajúc po chodníku. Ruka v ruke ide ich kompozícia s komplexnosťou, musí byť ťažké skladať takúto hudbu ako ju aj predviesť na živo a taktiež je kladená náročnosť aj na samotného poslucháča. Aj napriek týmto zložitostiam pôsobí ich hudba veľmi atmosféricky a hrozivo, podobné pocity mám napr. pri starých MORBID ANGEL "Altars of Madness", GORGUTS "The Erosion of Sanity" alebo pri jedinom doterajšom diele VENENUM, to ale nie je prirovnávanie, skôr určitý level strašidelna, hrôzy a beštiálneho hnusu. KARNARIUM používajú extra blastové, super rýchle klepačky, ktoré mi zo začiatku trochu vadili, no po napočúvaní som dospel k názoru, že k ich trhaným a nehumánnym tremolo šialenostiam sa náramne hodia. Ich hudba je priam neočakávaná, náhle zmeny temp a nálad, zrazu príde nečakané spomalenie, ktoré môže trvať prekvapivo dlho, riffy vás doslova pohlcujú svojou atmosférou do dimenzií chorobného, tým myslím napr. pasáž v skladbe Per Me Reges Regnant. Atmosféra vás zožiera z vnútra, leptá a dusí, melodika je tu celkom expresívna, no i tak príliš komplikovaná na zapamätanie, pritom pocity sú kataklizmické, akoby ste sa začítali do najstrhujúcejších momentov Lovecraftovho diela. Pritom podobné pocity mám stále aj pri tých najhustejších a najtlakovejších momentoch, teraz ma napadá prirovnanie ku starým KATAKLYSM z obdobia so Sylvainom, ale rozhodne nečakajte "Sorcery II" alebo "Temple of Knowledge II". V tejto štvrtej skladbe sa ku koncu skladby gitarové riffy priam ohýbajú v bránach časopriestoru, sú akési pokrivené, pošahané, choré, zvrátené, akoby sa ani samotnému disku nechcelo točiť, zvláštne preťahovanie a škrtenie, zomieranie, dokonávanie. Určitá spojitosť by tu mohla byť aj s austrálskou scénou, napr. PORTAL, alebo AETHYRVOROUS, ale len spojitosť, KARNARIUM sú omnoho rýchlejší a viac nahustení, príde mi to ako čierna diera, časopriestor natlačený do maličkého bodu, veľmi silného, ťažkého, pohlcujúceho všetko. Mimochodom táto skladba je najdlhšou prazvláštnosťou z celého albumu natiahnutá na niečo cez 20 minútový epos. Aj keď každá skladba je plne v réžii typických KARNARIUM, v podstate sa jednotlivé skladby od seba odlišujú v komplexných rozmeroch, treba si všímať nálady, štruktúry skladieb, rôzne divnosti ich hudby, rôzne úrovne temnoty a čudnosti. Zoberme si ďalšiu skladbu Yoga of Tamas (After The Seduction), zo začiatku vám možno príde, že máte magické halucinácie, alebo ste v strašne zlom sne prenasledovania, pradivná melódia je krutou hrou padlých tónov, skladba sa nesie v znamení akusticky ladenej roviny, no pocit zla a neznáma je vygradovaný na maximum. Skladby vôbec nestrácajú silu aj napriek krkolomnej zapamätateľnosti, technike, šialenej kompozícii a vražedným útokom degeneratívnej rytmiky. Na jednej strane sa ich hudba opisuje ľahko vďaka originálnosti a netradičnosti, na druhej strane zas ťažko vďaka neuchopiteľnosti a bizarnosti. Zvukovo je to nečistá práca, sound je celkove hutný a hustý, ale aj komplexný (už to slovo používam nejak často v tejto recenzii) a chaotický, zároveň hlučný a nepokojný, myslím, že zaspávať by ste pri tom zrovna nechceli. V sólach tiež nájdete nepreberné množstvo chaosu, kakofónie a rozhodne nikdy neviete kedy sólo odkiaľ príde a kedy a ako rýchlo skončí. Už mám úplný zmätok v hlave čo sa tejto recenzie a celkovej podstaty "Otapamo Pralaja" týka, preto to radšej ukončím konštatovaním, že kto sa nebojí toho, ako som hudbu tohto telesa vykreslil, nech ide jednoducho do toho. Šialenstvo, morbídnosť, cudzosť a nekontrolovaná brutalita.
8/47:22/ 9,5 Mortuary
http://www.facebook.com/Karnarium
