KOMMANDANT "The Draconian Archetype", Aeternias Tenebrarum Musicae Fundamentum, CD´12, USA
KOMMANDANT boli donedávna ešte veľkou neznámou pre mňa a "The Draconian Archetype" je už ich druhým veľkým albumom. Kto je na tom podobne, a ešte nepočul ich novinku, môže sa pripraviť na beštiálny Blackened Death / Thrash masaker militárneho charakteru. Bzučiace anihilačné riffy sú charakteristické pre tento album, z ktorého priští krv, šialenstvo, nehumánnosť, krutosť, explózie, smrť, nenávisť a barbarskosť v jednom. Hneď prvá skladba We Are The Angels Of Death je ako dostať dávku z AK 47, dusiť sa v zákope plynom, zomierať a vnímať pritom hrôzy vojny. Riffy sú chladné ako čepeľ bajoneta, zaujímavé sú čistejšie, ale strašidelne spievané vokály, ktoré sú popretkávané celou skladbou, Marcus sa ani nezdá, no tento druh vokálu využíva pomerne často, znie úplne zúfalo, akoby posledné stony predsmrtné, desivé a zarážajúce zároveň, rozhodne jedna z najlepších skladieb albumu. Hneď dvojka Victory Through Intolerance je možno ešte dusivejší a šialenejší zásek, neskutočné tremolá tnú do živého, pred očami posledné okamihy života a ku koncu skladby je znova použitý čistejší vokál, podobne je to aj v trojke Downfall, teda prvá trojka skladieb sú perly jagavejšie jedna než druhá. Ohromujúce povstanie smrti, skvostná melodika je dielom dobrej kompozície a silnej chladnej atmosféry z ktorej vám idú po tele zimomriavky. Kapela sa zväčša pohybuje v šialených rýchlostiach, prirovnal by som ich v tomto ku ANGELCORPSE, idú na to podobne priamočiaro a ničivo, niekedy mám až pocit akoby som stál v silnom veternom počasí na útese hrôzy a podo mnou zíva priepasť plná krvi, kostí, hnisu zmiešaná v nenávistnom roztoku premrhania. Jednotlivé tracky sú celkom dlhé s priemernou dĺžkou asi 5 minút, album sa rozprestiera na časovej ploche cez 50 minút. Pokúšam sa predstaviť ich hudbu pri živej prezentácii, zoberme si napr. takú štvorku Hate Is Strenght, začiatok veľmi osobitý a silný, pomalšie vojnové riffovanie, priam pochodový rytmus, ktorý velí do útoku k najkrvavejším bojom, poviem vám, musí to byť celkom slušný masaker na živo, dúfam, že to niekedy zažijem. Skladba sa asi v polke začína meniť, samotné tremolo riffy neveštia nič dobré, chladné mraky, nepredstaviteľná a neznesiteľná zima, hmla a v nej sa mihotajúce plynové masky, smrť môže prísť kedykoľvek a kdekoľvek. Táto skladba je jednou z najpomalších na albume, no rozhodne nestráca nič na atmosfére, práve opačne, ide o jeden z najatmosférickejších klenotov, pritom z nej cítiť rovnako utrpenie a des smrti ako z ostatných masakrálnych brutalít. Hudba KOMMANDANT je všeobecne veľmi hustá, riffy sú veľmi plné, nie je tu priestor pre čistotu alebo zrozumiteľnosť, aj v pomalších momentoch stále dominuje nepriehľadná hustota. Melodika je beštiálne pokrútená, komplexná vo svojej podstate, kým sa prederiete hmlou a apokalizmom tohto albumu, bude to chvíľu trvať, nie je to nahrávka na pár vypočutí. Ostatné vokály, mimo tých zúfalo čistejších, sú pravé Black Metalové nenávistné chrčania, výborne sú kombinované s tými čistejšími depresívnymi, myslím, že táto kombinácia sa stala pre KOMMANDANT veľkou charakteristikou. Zvukovo je album trochu plytký na prvé počutie, má skôr Black Metalový zvuk, výškové, stredobasové bzučanie je dosť hlučné, nenachádza sa tu tá Death Metalová mohutnosť, ale prinajmenšom je hrozivo naznačená, po dvoch troch skladbách už ani nevnímam kvalitu zvuku, všetko ma prenesie akoby do inej reality vnímania. Hudobne však chlapi neprinášajú vôbec nič nové, nepočuté, originálne, ale to vôbec neprekáža, keďže album je postavený na celkom slušnej kvalite, myslím, že fans starého militárneho extrémneho Metalu budú v agónii uctievať tento bes, hlboký album, do ktorého treba vraziť viac času, ale to sa vám istotne vyplatí.
10/52:26/ 9,5 Mortuary
http://www.reverbnation.com/kommandant
KOMMANDANT boli donedávna ešte veľkou neznámou pre mňa a "The Draconian Archetype" je už ich druhým veľkým albumom. Kto je na tom podobne, a ešte nepočul ich novinku, môže sa pripraviť na beštiálny Blackened Death / Thrash masaker militárneho charakteru. Bzučiace anihilačné riffy sú charakteristické pre tento album, z ktorého priští krv, šialenstvo, nehumánnosť, krutosť, explózie, smrť, nenávisť a barbarskosť v jednom. Hneď prvá skladba We Are The Angels Of Death je ako dostať dávku z AK 47, dusiť sa v zákope plynom, zomierať a vnímať pritom hrôzy vojny. Riffy sú chladné ako čepeľ bajoneta, zaujímavé sú čistejšie, ale strašidelne spievané vokály, ktoré sú popretkávané celou skladbou, Marcus sa ani nezdá, no tento druh vokálu využíva pomerne často, znie úplne zúfalo, akoby posledné stony predsmrtné, desivé a zarážajúce zároveň, rozhodne jedna z najlepších skladieb albumu. Hneď dvojka Victory Through Intolerance je možno ešte dusivejší a šialenejší zásek, neskutočné tremolá tnú do živého, pred očami posledné okamihy života a ku koncu skladby je znova použitý čistejší vokál, podobne je to aj v trojke Downfall, teda prvá trojka skladieb sú perly jagavejšie jedna než druhá. Ohromujúce povstanie smrti, skvostná melodika je dielom dobrej kompozície a silnej chladnej atmosféry z ktorej vám idú po tele zimomriavky. Kapela sa zväčša pohybuje v šialených rýchlostiach, prirovnal by som ich v tomto ku ANGELCORPSE, idú na to podobne priamočiaro a ničivo, niekedy mám až pocit akoby som stál v silnom veternom počasí na útese hrôzy a podo mnou zíva priepasť plná krvi, kostí, hnisu zmiešaná v nenávistnom roztoku premrhania. Jednotlivé tracky sú celkom dlhé s priemernou dĺžkou asi 5 minút, album sa rozprestiera na časovej ploche cez 50 minút. Pokúšam sa predstaviť ich hudbu pri živej prezentácii, zoberme si napr. takú štvorku Hate Is Strenght, začiatok veľmi osobitý a silný, pomalšie vojnové riffovanie, priam pochodový rytmus, ktorý velí do útoku k najkrvavejším bojom, poviem vám, musí to byť celkom slušný masaker na živo, dúfam, že to niekedy zažijem. Skladba sa asi v polke začína meniť, samotné tremolo riffy neveštia nič dobré, chladné mraky, nepredstaviteľná a neznesiteľná zima, hmla a v nej sa mihotajúce plynové masky, smrť môže prísť kedykoľvek a kdekoľvek. Táto skladba je jednou z najpomalších na albume, no rozhodne nestráca nič na atmosfére, práve opačne, ide o jeden z najatmosférickejších klenotov, pritom z nej cítiť rovnako utrpenie a des smrti ako z ostatných masakrálnych brutalít. Hudba KOMMANDANT je všeobecne veľmi hustá, riffy sú veľmi plné, nie je tu priestor pre čistotu alebo zrozumiteľnosť, aj v pomalších momentoch stále dominuje nepriehľadná hustota. Melodika je beštiálne pokrútená, komplexná vo svojej podstate, kým sa prederiete hmlou a apokalizmom tohto albumu, bude to chvíľu trvať, nie je to nahrávka na pár vypočutí. Ostatné vokály, mimo tých zúfalo čistejších, sú pravé Black Metalové nenávistné chrčania, výborne sú kombinované s tými čistejšími depresívnymi, myslím, že táto kombinácia sa stala pre KOMMANDANT veľkou charakteristikou. Zvukovo je album trochu plytký na prvé počutie, má skôr Black Metalový zvuk, výškové, stredobasové bzučanie je dosť hlučné, nenachádza sa tu tá Death Metalová mohutnosť, ale prinajmenšom je hrozivo naznačená, po dvoch troch skladbách už ani nevnímam kvalitu zvuku, všetko ma prenesie akoby do inej reality vnímania. Hudobne však chlapi neprinášajú vôbec nič nové, nepočuté, originálne, ale to vôbec neprekáža, keďže album je postavený na celkom slušnej kvalite, myslím, že fans starého militárneho extrémneho Metalu budú v agónii uctievať tento bes, hlboký album, do ktorého treba vraziť viac času, ale to sa vám istotne vyplatí.
10/52:26/ 9,5 Mortuary
http://www.reverbnation.com/kommandant
