MARTIRE "Brutal Legions of The Apocalypse", Neclear War Now! Productions, CD´12, AUS
Ďalšia kapela, ktorá sa dlhé roky zapodieva hlbokým undergroundom, vznikli ešte v roku 1988 čo sa zdá priam neuveriteľné, historická vykopávka, archaizmus. Kapela vznikla v Austrálii a do dnešných dní nemala na konte žiaden plnohodnotný album, len demá, Epčka, splity a podobne. Prišiel ale rok 2012 a album "Brutal Legions of The Apocalyspe" je na svete, o vydanie sa postarali renomovaní Nuclear War Now! Productions, čo väčšinou hovorí za všetko. Kapela hrá besnú zmesku starého Thrash / Black / Deathu so zaujímavou melodikou. Najväčšia haluz na ich hudbe je, že mi pripomínajú najrannejšie obdobie Kanaďanov CRYPTOPSY, "Ungentle Exhumation" a "Blasphemy Made Flesh". Tá surovosť a priamočiarosť ktorou disponovala táto banda, je zachytená aj na debute týchto Austrálčanov. Je to počuť ako v zbesilých a pošahaných riffoch, tak aj v spôsobe rytmiky a v neposlednom rade aj spevák Vince Fleppa pôsobí sakra šialene a brutálne ako Lotrd Worm! Kto má rád v extrémnom Metale chytľavosť a rýchlo zapamätateľnú melodiku, môže kľudne toto dielo obísť. Riffy sú tak šialene kľukaté, disharmonické a nemelodické, že by jedného z toho mohlo odvaliť. Povedal by som, že gitary sú postavené zväčša na rytmickosti ako na melodike, melodika skladieb vám ťažko príde na rozum aj po mnoho násobnom počúvaní, sú to zväčša opakujúce sa trhané a tremolové riffy, veľmi podobné svojim spôsobom hrania a "melodiky". Je to dosť nervná záležitosť, staré CRPYTOPSY boli aspoň do určitej miery melodickí, toto je ale ukážka vyčíňajúceho besu, blúdiaceho oka v pokrivenom časopriestore. Je to čistý nátlak, brutálna stena strachu, z ktorej vyrastajú končatiny neznámych tvorov, ich hudba ide vpred tak šialene, ako rozbehnutý vlak, nezastaviteľne, demolačne, nekompromisne! Jediné čo tu je viac menej hudobné, sú asi sóla, no aj tie vykazujú jasné známky cieleného chaosu, nezaznamenal som ani jedno harmonickejšie sólo. Neviem si predstaviť kotol pri ich koncerte, ak chcú fans na toto reagovať, zrejme pôjde o život. Skladby sú si vďaka podobným riffom a rytmom veľmi podobné, mnohí nadobudnú zrejme pocit, že stále hrá jedna skladba dokola, no každá skladba má svoj vlastný koncept postavený na vízii chaosu, nánosoch kakofónie, ale úplne iným spôsobom ako disharmónia DEMILICH kde môžme počuť psycho melodiku. Basgitara je rovnako brutálna a agresívna ako gitarové riffy, z 95% kopíruje šialené prstolamy riffov, ak to dobre počúvam, táto kapela sa musí pri hraní dosť sústrediť aby všetko do seba presne zapadlo, navyše bicman je tiež poriadny demolátor a nemá príliš veľa času si vydúchnuť, množstvo rytmických výpadov, rýchlych a ešte rýchlejších klepačiek. Ich rýchlosť je ale iná ako napr. u KRISIUN, nie tak homogénna, skôr komplexná, rozvrátená. Slovo rozvrátenosť mi inak veľmi pasuje do celej tejto mozaiky, skladačky. Pokúšam sa prísť na to, či má hudba MARTIRE vôbec atmosféru, nie je to tak jednoduché povedať, do určitej miery a v určitých momentoch áno, ale v iných ide zas o bezhlavú smršť, sem tam sa tváriac technicky a komplexne. Uf, toto dielo nebude stráviteľné len tak pre niekoho, chce to špecifického poslucháča, môže sa to páčiť napr. fans starej tvorby už spomínanej kapely, ale ani to nemusí byť jednoznačný smer. Najlepšie bude, keď si toto dielo zadovážite a spravíte si svoj obraz pre posúdenie.
10/32:53/ 8,75 Mortuary
http://martire.bandcamp.com/
Ďalšia kapela, ktorá sa dlhé roky zapodieva hlbokým undergroundom, vznikli ešte v roku 1988 čo sa zdá priam neuveriteľné, historická vykopávka, archaizmus. Kapela vznikla v Austrálii a do dnešných dní nemala na konte žiaden plnohodnotný album, len demá, Epčka, splity a podobne. Prišiel ale rok 2012 a album "Brutal Legions of The Apocalyspe" je na svete, o vydanie sa postarali renomovaní Nuclear War Now! Productions, čo väčšinou hovorí za všetko. Kapela hrá besnú zmesku starého Thrash / Black / Deathu so zaujímavou melodikou. Najväčšia haluz na ich hudbe je, že mi pripomínajú najrannejšie obdobie Kanaďanov CRYPTOPSY, "Ungentle Exhumation" a "Blasphemy Made Flesh". Tá surovosť a priamočiarosť ktorou disponovala táto banda, je zachytená aj na debute týchto Austrálčanov. Je to počuť ako v zbesilých a pošahaných riffoch, tak aj v spôsobe rytmiky a v neposlednom rade aj spevák Vince Fleppa pôsobí sakra šialene a brutálne ako Lotrd Worm! Kto má rád v extrémnom Metale chytľavosť a rýchlo zapamätateľnú melodiku, môže kľudne toto dielo obísť. Riffy sú tak šialene kľukaté, disharmonické a nemelodické, že by jedného z toho mohlo odvaliť. Povedal by som, že gitary sú postavené zväčša na rytmickosti ako na melodike, melodika skladieb vám ťažko príde na rozum aj po mnoho násobnom počúvaní, sú to zväčša opakujúce sa trhané a tremolové riffy, veľmi podobné svojim spôsobom hrania a "melodiky". Je to dosť nervná záležitosť, staré CRPYTOPSY boli aspoň do určitej miery melodickí, toto je ale ukážka vyčíňajúceho besu, blúdiaceho oka v pokrivenom časopriestore. Je to čistý nátlak, brutálna stena strachu, z ktorej vyrastajú končatiny neznámych tvorov, ich hudba ide vpred tak šialene, ako rozbehnutý vlak, nezastaviteľne, demolačne, nekompromisne! Jediné čo tu je viac menej hudobné, sú asi sóla, no aj tie vykazujú jasné známky cieleného chaosu, nezaznamenal som ani jedno harmonickejšie sólo. Neviem si predstaviť kotol pri ich koncerte, ak chcú fans na toto reagovať, zrejme pôjde o život. Skladby sú si vďaka podobným riffom a rytmom veľmi podobné, mnohí nadobudnú zrejme pocit, že stále hrá jedna skladba dokola, no každá skladba má svoj vlastný koncept postavený na vízii chaosu, nánosoch kakofónie, ale úplne iným spôsobom ako disharmónia DEMILICH kde môžme počuť psycho melodiku. Basgitara je rovnako brutálna a agresívna ako gitarové riffy, z 95% kopíruje šialené prstolamy riffov, ak to dobre počúvam, táto kapela sa musí pri hraní dosť sústrediť aby všetko do seba presne zapadlo, navyše bicman je tiež poriadny demolátor a nemá príliš veľa času si vydúchnuť, množstvo rytmických výpadov, rýchlych a ešte rýchlejších klepačiek. Ich rýchlosť je ale iná ako napr. u KRISIUN, nie tak homogénna, skôr komplexná, rozvrátená. Slovo rozvrátenosť mi inak veľmi pasuje do celej tejto mozaiky, skladačky. Pokúšam sa prísť na to, či má hudba MARTIRE vôbec atmosféru, nie je to tak jednoduché povedať, do určitej miery a v určitých momentoch áno, ale v iných ide zas o bezhlavú smršť, sem tam sa tváriac technicky a komplexne. Uf, toto dielo nebude stráviteľné len tak pre niekoho, chce to špecifického poslucháča, môže sa to páčiť napr. fans starej tvorby už spomínanej kapely, ale ani to nemusí byť jednoznačný smer. Najlepšie bude, keď si toto dielo zadovážite a spravíte si svoj obraz pre posúdenie.
10/32:53/ 8,75 Mortuary
http://martire.bandcamp.com/
