MORTAUR „Horror Vacui“, CD ´02, SWE
Vôbec nie je zvykom recenzovať na našom webe nejaké ambientné hudby, alebo niečo podobné, no teraz sa tak deje prvý krát. Dôvod? Na kapelu MORTAUR som narazil úplne náhodou pri brázdení netom a to som ani nehľadal žiadnu hudbu a ambietnú už vôbec nie. Jednoducho táto záležitosť si našla mňa a dostala sa mi až pod kožu, mágia? Na začiatok by som rád ešte napísal, že toto je pravdepodobne jediný album pravdepodobne jednočlenného projektu o ktorom sa dozviete asi toľko, ako to bolo s našou civilizáciou pri zrode. Za týmto projektom by mal stáť chlapík menom Anders Calderon zo švédskych PROSCENIUM, taktiež ambient. Takže dôvod je taký, že hudba tohto telesa je natoľko desivá, že som sa podujal k recenzii. Recenziu píšem už v začiatkoch napočúvania, myslím, že takáto hudba nepotrebuje úplne dokonalé napočúvanie k recenzii, stačí sa len nechať poháňať pocitmi, ktoré sú už z prvých pocitov výnimočné! Kto v sebe nezaprie temné cítenie, toho tento disk zmasakruje na duchovnej úrovni. Deviatka skladieb hneď od úvodu vťahuje poslucháča do jadra strachu, presne tam, kde sa zrodil prvotný strach, presne ako to Anders nazval - strach z prázdnoty. Pocity sú katastrofálne. Svet najtemnejších, najbizarnejších a najšialenejších vízií aké si len ľudská duša môže dopriať. Verím, že pri nejakom zmenenom stave vedomia by mohla táto hudba priniesť nepoznané a neohraničené priepastné hrôzy z ktorých by jeden mohol aj zošalieť! Klávesové plochy sú vystavané na minimalistických a chladných témach, prapodivné zvuky, ktoré sa medzi tým odohrávajú, sa vám môžu ľahko zahniezdiť v podvedomí a môžu sa kľudne objaviť hocikedy aj vo vašich snoch. Plne si viem predstaviť túto hrôzu ako soundtrack k úplnej skaze - pozerám z vesmíru na Zem, ale už nie je modro zelená, je desivo sivá, chladná. Niet tam už žiadneho života, zostala len hmota ako torzo pripomínajúce všetky útrapy civilizácie. Len chlad, ničota, tma, ticho... Nekonečné pocity beznádeje, hrôzy, večného zatratenia, to všetko zmrazené v minulosti, budúcnosť je istá, len tma a ničota. Za najlepšie skladby by som vybral titulnú Horror Vacui a hneď za ňou nasledujúcu The Lost Soul, obe skladby sú tak šialene temné so zvukmi, ktoré by ste radšej v noci ani nechceli počuť, ani vám to neodporúčam. Ale vás to bude aj tak lákať, len si to dajte do prehrávača a choďte niekde mimo civilizáciu! Alebo do lesov ako v sedmičke As The Forest Speaks, kde pri prapodivných tónoch počuť zvuky nočných lesov a zúfalé zavýjanie vlkov. V osmičke The Unlight znejú chóry ako trúbenie smrti, do toho padajúce sirény a hlasy neznámeho tvora, uf, veru ťažko sa to opisuje, treba túto makabróznu hudbu len počuť na vlastné uši. Všetko je zmarené, len chlad a tma, a ticho...
9/43:36/ 9,75 Mortuary
Vôbec nie je zvykom recenzovať na našom webe nejaké ambientné hudby, alebo niečo podobné, no teraz sa tak deje prvý krát. Dôvod? Na kapelu MORTAUR som narazil úplne náhodou pri brázdení netom a to som ani nehľadal žiadnu hudbu a ambietnú už vôbec nie. Jednoducho táto záležitosť si našla mňa a dostala sa mi až pod kožu, mágia? Na začiatok by som rád ešte napísal, že toto je pravdepodobne jediný album pravdepodobne jednočlenného projektu o ktorom sa dozviete asi toľko, ako to bolo s našou civilizáciou pri zrode. Za týmto projektom by mal stáť chlapík menom Anders Calderon zo švédskych PROSCENIUM, taktiež ambient. Takže dôvod je taký, že hudba tohto telesa je natoľko desivá, že som sa podujal k recenzii. Recenziu píšem už v začiatkoch napočúvania, myslím, že takáto hudba nepotrebuje úplne dokonalé napočúvanie k recenzii, stačí sa len nechať poháňať pocitmi, ktoré sú už z prvých pocitov výnimočné! Kto v sebe nezaprie temné cítenie, toho tento disk zmasakruje na duchovnej úrovni. Deviatka skladieb hneď od úvodu vťahuje poslucháča do jadra strachu, presne tam, kde sa zrodil prvotný strach, presne ako to Anders nazval - strach z prázdnoty. Pocity sú katastrofálne. Svet najtemnejších, najbizarnejších a najšialenejších vízií aké si len ľudská duša môže dopriať. Verím, že pri nejakom zmenenom stave vedomia by mohla táto hudba priniesť nepoznané a neohraničené priepastné hrôzy z ktorých by jeden mohol aj zošalieť! Klávesové plochy sú vystavané na minimalistických a chladných témach, prapodivné zvuky, ktoré sa medzi tým odohrávajú, sa vám môžu ľahko zahniezdiť v podvedomí a môžu sa kľudne objaviť hocikedy aj vo vašich snoch. Plne si viem predstaviť túto hrôzu ako soundtrack k úplnej skaze - pozerám z vesmíru na Zem, ale už nie je modro zelená, je desivo sivá, chladná. Niet tam už žiadneho života, zostala len hmota ako torzo pripomínajúce všetky útrapy civilizácie. Len chlad, ničota, tma, ticho... Nekonečné pocity beznádeje, hrôzy, večného zatratenia, to všetko zmrazené v minulosti, budúcnosť je istá, len tma a ničota. Za najlepšie skladby by som vybral titulnú Horror Vacui a hneď za ňou nasledujúcu The Lost Soul, obe skladby sú tak šialene temné so zvukmi, ktoré by ste radšej v noci ani nechceli počuť, ani vám to neodporúčam. Ale vás to bude aj tak lákať, len si to dajte do prehrávača a choďte niekde mimo civilizáciu! Alebo do lesov ako v sedmičke As The Forest Speaks, kde pri prapodivných tónoch počuť zvuky nočných lesov a zúfalé zavýjanie vlkov. V osmičke The Unlight znejú chóry ako trúbenie smrti, do toho padajúce sirény a hlasy neznámeho tvora, uf, veru ťažko sa to opisuje, treba túto makabróznu hudbu len počuť na vlastné uši. Všetko je zmarené, len chlad a tma, a ticho...
9/43:36/ 9,75 Mortuary
