NECROS CHRISTOS „Doom of The Occult“, Sepulchral Voice CD ´11, GER
Máme tu druhý a dlho očakávaný zásek od nemeckých okultistov Necros Christos. Album obsahuje zase 9 skladieb a niekoľko medziintier, ktoré oni nazývajú Temple a Gate, ale niektoré sú tak dlhé, že by sa dali považovať aj za nejaké celé orientálne skladby, ktoré by sa úplne hodili do ich projektu Ra Al Dee Experience. Takže celkovo album obsahuje dokopy zase 23 skladieb, ale celkovo sú o niečo dlhšie, pretože dĺžka albumu presahuje až 72 minút. Oproti debutu sa mi zdá album viac komplexný, ťažší, viac doomový. Hneď po spustení úvodných riffov skladby Baal Of Ekron viete, že sú stále verní svojmu štýlu. Vokál je ešte temnejší a brutálnejší, vidno hneď po úvodnom výkriku alebo ako by som to nazval, že Mors Dalos Ra sa so svojimi hlasivkami pohral ešte viac. Štvrtá skladba v ktorej spomína chrám bohyne Harthor v Dendere začína pomalými doomovými riffmi a vlastne ani sa tu žiadneho výrazného zrýchlenia nedočkáme, ale skladba je celkom energická, frázovanie je tak dokonalé, že každým ďalším slovom sa do vás vrýva démonický vokál, ktorý vám bude znieť v hlave ešte dlho. Nasledujúca skladba Necromantique Nun patrí medzi vrcholy albumu. Dokonalé spojenie všetkých nástrojov s vokálom. Ku koncu príde taká orientálna pasáž so sólom, ktorá vyznieva veľmi atmosféricky a ako by som to nazval.. veselo? :D Nasledujúca Invoked from Carrion Slumber má tak dokonalé riffy, že mám chuť ju stále púšťať odznova, každou sekundou sa vám zarývajú pod kožu hlbšie a hlbšie a vy chcete ešte viac. Skladba s poradovým číslom 12 a s najdlhším názvom a aj najdlhšou časomierou Doom of Kali Maa…je asi najagresívnejšia skladba celého albumu. Po úvodných riffoch sa na vás spustí klepačka ako z deathmetalovej učebnice a vám v momente padne sánka, ďalej sa skladba ťahá len v stredných a pomalých tempách a stáva sa z nej 9 minútový opus, ktorý vás nechá poznačených na dlhú dobu. Nemá zmysel skladbu hlbšie opisovať, to treba počuť, ukrutne ťažké riffy s kombináciou ničivosti bicích prinášajú skazu do tohto sveta. Vokál nemá cenu spomínať, lebo je tak dokonalý, že by všetky slová boli zbytočné. Skladba číslo 15. má v sebe celkom „chytľavý “ refrén, ktorý si môžete ešte dlho pospevovať. Taktiež sóla, ktoré ju osviežia a dodajú jej tiež taký orientálnejší nádych. Visceras of the Embalmed Deceased je občas podložená aj temnými klávesovými pasážami, ktorých tu je oproti debutu pomenej, ale napriek tomu album nestráca na atmosfére. Predposlednú The Pharaonic Dead považujem taktiež za jeden z vrcholov albumu, skladba patrí medzi tie najpomalšie a najatmosférickejšie na albume. Posledná Descending Into The Kingly Tomba sa rozbieha tiež pomalým tempom ale príde aj na svižnejšie tempo a zase trochu kláves, nachádza sa v nej aj celkom rýchle sólo , po ktorom pokračujú taktiež v rýchlejšom tempe, ale hneď na to príde sólo ďalšie, ktoré skladbu spomalí a posledných pár minút sa už iba vlečie v pomalých doomových tempách, poslednú pol minútu skladby ešte dotvoria klávesmi už aj tak dosť hustú atmosféru a potom už nasleduje iba akustické ukončenie v podobe Gate V: Zolmat. Po skončení takto dlhého trápenia zisťujete, že nič podobné ste ešte v živote nepočuli a chcete to počuť znova a
znova…
23/73:04/ 10 Azagthoth
http://www.darknessdamnationdeath.com/
NECROS CHRISTOS „Doom of The Occult“, Sepulchral Voice CD ´11, GER
Vďaka vyšším silám sa posunulo vydanie druhej radovky NECROS CHRISTOS tesne pred veľkú noc - aká to symbolická súvislosť medzi názvom kapely a významom tohto sviatku, lepšie načasovanie ani nemohlo byť! Skoro presne po 4 rokoch je znova cítiť zápach Ježišovej mŕtvoly, tento krát s ešte bohatšou veľkonočnou nádielkou. Plných 73 minút materiálu na ploche 23 skladieb - rovnako ako na debute - v tom bude isto nejaký skrytý magický zámer. Normálnych skladieb je len 9, ale tie majú časomieru takmer hodinu, hlavne vďaka dvanástke Doom of Kali Ma s takmer 10 minútami! Zvyšných 14 kusov sú ich typické, krátke, inštrumentálne atmo medzihry rozdelené na Temple (so zlovestnými organmi) a Gate (väčšinou orientálna akustika), ktorých je tak veľa, že medzi mnohými skladbami sú pichnuté aj dve za sebou. Svojou morbídnou atmosférou ešte podtrhujú celkový rituálny nádych albumu. Z normálnych skladieb by som vyzdvihol hlavne prvú polovicu, tie sa mi zdajú silnejšie a chytľavejšie, tiež v nich mierne ubudlo zborov a klávesov, už sú prítomné len v 17. Visceras of the Embalmed Deceased a menšie náznaky v závere predposlednej Descending into the Kingly Tomba. Zmeny nastali aj v zostave keď za bicie zasadol Mr. Raelin z HATESPAWN a na druhú gitaru pribudol nový člen The Evil Reverend, takže už je z nich nesvätá štvorica. No že by to bolo poznať sa nedá povedať, všetko znie ako za starých čias, pravý špinavý, analógový a šťavnatý zvuk dáva vyniknúť všetkým hlavným atribútom tohto okultného Death Doomu, možno len rytmičák bol na debute trochu tvrdší. Istá podobnosť s GRAVE MIASMA je tu cítiť, ale na rozdiel od nich používajú NECROS CHRISTOS echo len na vokál, gitary znejú zemito a pekelne husto, Mors Dalos Ra má zase prehnitejší a zrozumiteľnejší spev, akoby spievala mŕtvola oživená voodoo praktikami. Nemajú to takéto kapely ľahké keď vydajú zabijácky debut, ale NECROS CHRISTOS sa stále darí a kompozícia im ide od ruky. Veľmi veľa pomalých a hnilobných temp nemusí každému vyhovovať, no kto obľubuje aj Funeral Doom, ten by mal oceniť túto hnilobnú veľkonočnú heavy atmo nádielku, presne takto má znieť súčasný, temný occult DM. Táto hudba by určite vytvorila dokonalú kulisu pre Lovecraftove poviedky.
23/73:04/ 9,5 Storm
http://www.darknessdamnationdeath.com/
NECROS CHRISTOS „Doom of The Occult “, Sepulchral Voice, CD´11, GER
NECROS CHRISTOS priniesli do undergroundu novú krv, ich štýl pomalého okultného Death Metalu nakazil nejedného šialenca a v tomto je ich kúzlo osobitosti, ich temná aura a podstata. Už debut „Triune Impurity Rites“ ukázal kapelu v pravom okultnom svetle, bolo to niečo ako zrodenie hviezdy (samozrejme myslím hviezdy v pravom slova zmysle), ktorá žiari na temnom nebi. Čakanie na novinku „Doom of The Occult“ sprevádzali nejaké komplikácie, ale konečne sme sa dočkali. Hneď po prvom počutí som si vravel, tak toto je znova ono! Ten ich typický sound, ich nenapodobiteľná atmosféra, vokál ktorý patrí medzi najoriginálnejšie protesty, jedným slovom celková podstata NECROS CHRISTOS bola zachovaná, včetne ich typických chrámov (medziintier). No po dôkladnejšom počúvaní mi začali chýbať skladby z debutu ako Tormented Flesh on The Mount of Crucifiction, Last Rite of Christ, Vo Koram Du Rex Satan, Black Mass Desecration, Impure Burials Prevail, Deathless In Spiritual Evil, Triune Impurity Rites I: Skulldoom of Sumer (Darkness) atd. Skrátene povedané, skoro všetky skladby z debutu boli extra impresívne, čo skladba to jedna bomba, na novom albume nie je ani jedna skladba, ktorá by svojou silou prevyšovala čokoľvek z debutu. Týmto ale nechcem povedať, že „Doom of The Occult“ by bol slabým materiálom, len si chlapi debutom nasadili latku extra vysoko a prekonať ju bude veľkým a trpkým orieškom. Nový album je po zvukovej stránke určite ešte lepší, je to stále ich typický zvuk, no tento krát pridali viac basov, pevnosti, celkove znie viac profesionálnejšie, no stále undergroundovo. Samozrejme máme tu aj silné kusy ako napr. Doom of Kali Ma - Pyramid of Shakti Love - Flame of Master Shiva, mimo to, že sa jedná o ich najlepší song z novinky, je zároveň aj ich najdlhším opusom, ďalšou skvelou skladbou je siedma Necromatique Nun, ktorá sa veľmi podobá na debutové skladby, možno za to môže špecifické frázovanie Mors Dalos Ra, pokračujem s Ball of Erkon so zaujímavými spomalovačkami, miernejšia melodika spôsobuje efekt väčšej komplexnosti oproti debutu, album treba viac napočúvať. Komu sa páčil debut, bude určite nadšený aj novinkou, kapelu je veľký problém si pomýliť s inou bandou, tak charakteristické podobenstvo má. Dovolil by som si povedať, že táto kapela má tak okultnú atmosféru, ako málo iných metalových kapiel, navyše NECROS CHRISTOS pasujem aj medzi najlepšie a najoriginálnejšie zoskupenia podzemnej Death Metalovej komunity snáď za posledných 10 rokov. Na „Doom of The Occult“ sa rozhodne nepozerám cez prsty akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať v porovnaní s debutom, určite je tento klenot tak kvalitný, že necháva za sebou kvantum podobných kapiel. Tak ráčte vstúpiť do neprebádaných krýpt kde už tisícky rokov ľudská noha nevstúpila, do dôb mocných mágov a zaniknutých civilizácii Perzských, Egyptských, Sumerských...
23/01:13:04/ 9,25 Mortuary
http://www.darknessdamnationdeath.com/
Máme tu druhý a dlho očakávaný zásek od nemeckých okultistov Necros Christos. Album obsahuje zase 9 skladieb a niekoľko medziintier, ktoré oni nazývajú Temple a Gate, ale niektoré sú tak dlhé, že by sa dali považovať aj za nejaké celé orientálne skladby, ktoré by sa úplne hodili do ich projektu Ra Al Dee Experience. Takže celkovo album obsahuje dokopy zase 23 skladieb, ale celkovo sú o niečo dlhšie, pretože dĺžka albumu presahuje až 72 minút. Oproti debutu sa mi zdá album viac komplexný, ťažší, viac doomový. Hneď po spustení úvodných riffov skladby Baal Of Ekron viete, že sú stále verní svojmu štýlu. Vokál je ešte temnejší a brutálnejší, vidno hneď po úvodnom výkriku alebo ako by som to nazval, že Mors Dalos Ra sa so svojimi hlasivkami pohral ešte viac. Štvrtá skladba v ktorej spomína chrám bohyne Harthor v Dendere začína pomalými doomovými riffmi a vlastne ani sa tu žiadneho výrazného zrýchlenia nedočkáme, ale skladba je celkom energická, frázovanie je tak dokonalé, že každým ďalším slovom sa do vás vrýva démonický vokál, ktorý vám bude znieť v hlave ešte dlho. Nasledujúca skladba Necromantique Nun patrí medzi vrcholy albumu. Dokonalé spojenie všetkých nástrojov s vokálom. Ku koncu príde taká orientálna pasáž so sólom, ktorá vyznieva veľmi atmosféricky a ako by som to nazval.. veselo? :D Nasledujúca Invoked from Carrion Slumber má tak dokonalé riffy, že mám chuť ju stále púšťať odznova, každou sekundou sa vám zarývajú pod kožu hlbšie a hlbšie a vy chcete ešte viac. Skladba s poradovým číslom 12 a s najdlhším názvom a aj najdlhšou časomierou Doom of Kali Maa…je asi najagresívnejšia skladba celého albumu. Po úvodných riffoch sa na vás spustí klepačka ako z deathmetalovej učebnice a vám v momente padne sánka, ďalej sa skladba ťahá len v stredných a pomalých tempách a stáva sa z nej 9 minútový opus, ktorý vás nechá poznačených na dlhú dobu. Nemá zmysel skladbu hlbšie opisovať, to treba počuť, ukrutne ťažké riffy s kombináciou ničivosti bicích prinášajú skazu do tohto sveta. Vokál nemá cenu spomínať, lebo je tak dokonalý, že by všetky slová boli zbytočné. Skladba číslo 15. má v sebe celkom „chytľavý “ refrén, ktorý si môžete ešte dlho pospevovať. Taktiež sóla, ktoré ju osviežia a dodajú jej tiež taký orientálnejší nádych. Visceras of the Embalmed Deceased je občas podložená aj temnými klávesovými pasážami, ktorých tu je oproti debutu pomenej, ale napriek tomu album nestráca na atmosfére. Predposlednú The Pharaonic Dead považujem taktiež za jeden z vrcholov albumu, skladba patrí medzi tie najpomalšie a najatmosférickejšie na albume. Posledná Descending Into The Kingly Tomba sa rozbieha tiež pomalým tempom ale príde aj na svižnejšie tempo a zase trochu kláves, nachádza sa v nej aj celkom rýchle sólo , po ktorom pokračujú taktiež v rýchlejšom tempe, ale hneď na to príde sólo ďalšie, ktoré skladbu spomalí a posledných pár minút sa už iba vlečie v pomalých doomových tempách, poslednú pol minútu skladby ešte dotvoria klávesmi už aj tak dosť hustú atmosféru a potom už nasleduje iba akustické ukončenie v podobe Gate V: Zolmat. Po skončení takto dlhého trápenia zisťujete, že nič podobné ste ešte v živote nepočuli a chcete to počuť znova a
znova…
23/73:04/ 10 Azagthoth
http://www.darknessdamnationdeath.com/
NECROS CHRISTOS „Doom of The Occult“, Sepulchral Voice CD ´11, GER
Vďaka vyšším silám sa posunulo vydanie druhej radovky NECROS CHRISTOS tesne pred veľkú noc - aká to symbolická súvislosť medzi názvom kapely a významom tohto sviatku, lepšie načasovanie ani nemohlo byť! Skoro presne po 4 rokoch je znova cítiť zápach Ježišovej mŕtvoly, tento krát s ešte bohatšou veľkonočnou nádielkou. Plných 73 minút materiálu na ploche 23 skladieb - rovnako ako na debute - v tom bude isto nejaký skrytý magický zámer. Normálnych skladieb je len 9, ale tie majú časomieru takmer hodinu, hlavne vďaka dvanástke Doom of Kali Ma s takmer 10 minútami! Zvyšných 14 kusov sú ich typické, krátke, inštrumentálne atmo medzihry rozdelené na Temple (so zlovestnými organmi) a Gate (väčšinou orientálna akustika), ktorých je tak veľa, že medzi mnohými skladbami sú pichnuté aj dve za sebou. Svojou morbídnou atmosférou ešte podtrhujú celkový rituálny nádych albumu. Z normálnych skladieb by som vyzdvihol hlavne prvú polovicu, tie sa mi zdajú silnejšie a chytľavejšie, tiež v nich mierne ubudlo zborov a klávesov, už sú prítomné len v 17. Visceras of the Embalmed Deceased a menšie náznaky v závere predposlednej Descending into the Kingly Tomba. Zmeny nastali aj v zostave keď za bicie zasadol Mr. Raelin z HATESPAWN a na druhú gitaru pribudol nový člen The Evil Reverend, takže už je z nich nesvätá štvorica. No že by to bolo poznať sa nedá povedať, všetko znie ako za starých čias, pravý špinavý, analógový a šťavnatý zvuk dáva vyniknúť všetkým hlavným atribútom tohto okultného Death Doomu, možno len rytmičák bol na debute trochu tvrdší. Istá podobnosť s GRAVE MIASMA je tu cítiť, ale na rozdiel od nich používajú NECROS CHRISTOS echo len na vokál, gitary znejú zemito a pekelne husto, Mors Dalos Ra má zase prehnitejší a zrozumiteľnejší spev, akoby spievala mŕtvola oživená voodoo praktikami. Nemajú to takéto kapely ľahké keď vydajú zabijácky debut, ale NECROS CHRISTOS sa stále darí a kompozícia im ide od ruky. Veľmi veľa pomalých a hnilobných temp nemusí každému vyhovovať, no kto obľubuje aj Funeral Doom, ten by mal oceniť túto hnilobnú veľkonočnú heavy atmo nádielku, presne takto má znieť súčasný, temný occult DM. Táto hudba by určite vytvorila dokonalú kulisu pre Lovecraftove poviedky.
23/73:04/ 9,5 Storm
http://www.darknessdamnationdeath.com/
NECROS CHRISTOS „Doom of The Occult “, Sepulchral Voice, CD´11, GER
NECROS CHRISTOS priniesli do undergroundu novú krv, ich štýl pomalého okultného Death Metalu nakazil nejedného šialenca a v tomto je ich kúzlo osobitosti, ich temná aura a podstata. Už debut „Triune Impurity Rites“ ukázal kapelu v pravom okultnom svetle, bolo to niečo ako zrodenie hviezdy (samozrejme myslím hviezdy v pravom slova zmysle), ktorá žiari na temnom nebi. Čakanie na novinku „Doom of The Occult“ sprevádzali nejaké komplikácie, ale konečne sme sa dočkali. Hneď po prvom počutí som si vravel, tak toto je znova ono! Ten ich typický sound, ich nenapodobiteľná atmosféra, vokál ktorý patrí medzi najoriginálnejšie protesty, jedným slovom celková podstata NECROS CHRISTOS bola zachovaná, včetne ich typických chrámov (medziintier). No po dôkladnejšom počúvaní mi začali chýbať skladby z debutu ako Tormented Flesh on The Mount of Crucifiction, Last Rite of Christ, Vo Koram Du Rex Satan, Black Mass Desecration, Impure Burials Prevail, Deathless In Spiritual Evil, Triune Impurity Rites I: Skulldoom of Sumer (Darkness) atd. Skrátene povedané, skoro všetky skladby z debutu boli extra impresívne, čo skladba to jedna bomba, na novom albume nie je ani jedna skladba, ktorá by svojou silou prevyšovala čokoľvek z debutu. Týmto ale nechcem povedať, že „Doom of The Occult“ by bol slabým materiálom, len si chlapi debutom nasadili latku extra vysoko a prekonať ju bude veľkým a trpkým orieškom. Nový album je po zvukovej stránke určite ešte lepší, je to stále ich typický zvuk, no tento krát pridali viac basov, pevnosti, celkove znie viac profesionálnejšie, no stále undergroundovo. Samozrejme máme tu aj silné kusy ako napr. Doom of Kali Ma - Pyramid of Shakti Love - Flame of Master Shiva, mimo to, že sa jedná o ich najlepší song z novinky, je zároveň aj ich najdlhším opusom, ďalšou skvelou skladbou je siedma Necromatique Nun, ktorá sa veľmi podobá na debutové skladby, možno za to môže špecifické frázovanie Mors Dalos Ra, pokračujem s Ball of Erkon so zaujímavými spomalovačkami, miernejšia melodika spôsobuje efekt väčšej komplexnosti oproti debutu, album treba viac napočúvať. Komu sa páčil debut, bude určite nadšený aj novinkou, kapelu je veľký problém si pomýliť s inou bandou, tak charakteristické podobenstvo má. Dovolil by som si povedať, že táto kapela má tak okultnú atmosféru, ako málo iných metalových kapiel, navyše NECROS CHRISTOS pasujem aj medzi najlepšie a najoriginálnejšie zoskupenia podzemnej Death Metalovej komunity snáď za posledných 10 rokov. Na „Doom of The Occult“ sa rozhodne nepozerám cez prsty akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať v porovnaní s debutom, určite je tento klenot tak kvalitný, že necháva za sebou kvantum podobných kapiel. Tak ráčte vstúpiť do neprebádaných krýpt kde už tisícky rokov ľudská noha nevstúpila, do dôb mocných mágov a zaniknutých civilizácii Perzských, Egyptských, Sumerských...
23/01:13:04/ 9,25 Mortuary
http://www.darknessdamnationdeath.com/
