OBSCURE INFINITY "Putrefying Illusions", F. D. A. Rekotz, CD´12, GER
Pamätám si ešte, keď niekedy začiatkom 90tych rokov na Death Metalovej scéne burácala švédska Death Metalová nádej OBSCURE INFINITY, kapela sa ale nikdy neprebrala z demáčovej letargie a nakoniec sa rozpadli. Dnes tu máme, ak to tak môžem nazvať, ich nástupcov, menovcov v rovnakom žánri, s rovnako skvelými ideálmi a odhodlaním priniesť klasický Death Metal 90tych rokov, ale tento krát z Nemecka. Kapela OBSCURE INFINITY sa môže hrdiť už druhým plnohodnotným albumom, tým prvým bol "Dawn of Winter" z pred dvoch rokov vydaný domácimi Obscure Domain Records. Ale poďme k samotnej novinke, aj keď ich najnovší materiál je split s kolegami DEATHRONATION z tohto roku, ale aj na to príde rada. Chlapi sa zasekli niekde v 90tych rokoch, vôbec tu nepočuť Death Metalovú éru z rokov 2000 a podobne, čiže silná nostalgia a podarilo sa na 100%, pocity z nahrávky sú neuveriteľné. Kto má rád starú severskú a možno holandskú Death scénu, bude prekvapený aký šialený materiál sa v tomto ranku dá zložiť v roku 2012, povedal by som, že ich hudba bude niečo pre fanúšikov mŕtvol ako GOD MACABRE, UTUMNO, AFFLICTED, EDGE OF SANITY, DISSECTION, alebo UNANIMATED, na druhej strane počuť aj ovplyvnenie od ASPHYX, THANATOS, či DEATH, alebo CONVUSLSE, DEMIGOD. Veľmi oceňujem aký typ melodiky chalani vytiahli zo svojho podvedomia, presne to, čo v Death Metale klasickom zbožňujem, ešte ma napadá, že vo viacerých momentoch mi pripomínajú v tejto špecifickosti staršie veci od APOPLEXY zo Slovenska, to môže byť spôsobené ale spoločnými vzormi oboch kapiel. Ich hudba je ako rytmicky dobre vystavaná, tak aj atmosféricky podaná, proste dokonalá kombinácia a ten najlepší recept na starý dobrý Death Metal. Vôbec netlačia na pílu, nesnažia sa znieť ako najväčší extrém, ani v rýchlosti si nejdú končatiny polámať, všetko je vkusne postavené na báze kontrolovanej brutality a značnej obskúrnej melodiky. Jedna skladba ponúka lepšiu víziu klasiky než druhá, tretia atd. Stefan a Sascha ponúkajú plejádu skvelých tremolo a púšťaných riffov, už menej sa púšťajú do sekačiek, melodika riffov je, povedal by som až hnilobne krásna, zvláštne melancholická, je to akoby prepojenie ohyzdna s estetikou obskúrnej krásy, môžete sa sami presvedčiť v skladbách ako Collecting The Disastrous Sun, Ascension - Kenosis, Crypts of Damnation, Putrefying Illusions atd. Ďalšia vec, ktorá sa mi veľmi ráta u týchto borcov je zavedenie akustických inštrumentáliek, ktoré boli v 90tych rokoch skoro povinnou výbavou všetkých kapiel. Tu konkrétne sú to skladby Solitude, Beyond a Burning Sky, alebo Farewell, všetky tri skladby sú krásne vykomponované, vyšpičkované, niektoré dokonca aj na dve akustické gitary, skladby môžu pripomenúť klasické akustické songy napr. z debutu DISSECTION, je v nich tiež rovnaké prelínanie melanchólie, krásy temnoty a melodicky sú ešte viac dotiahnuté než ich brutálne skladby. Ručím vám všetkým, ktorí ste v 90tych rokoch počúvali všetky tie geniálne smrtiace albumy, že pri týchto trackoch vám budú po chrbte behať zimomriavky prinajmenšom. Dovolil by som si až tvrdiť, že ich Death Metal má aj svoje umelecké ambície, smrtiaci vkus a zaujímavé vrstvenie skladieb. OBSCURE INFINITY vôbec neprinášajú do svojej hudby nič z dnešnej doby Death Metalu, úplne sa uzatvorili do vákua 90tych rokov a tam im je najlepšie. Album je z môjho pohľadu tak sympatický, že viac snáď už ani nemôže byť, rozhodne sa pokúsim kapelu nakontaktovať na interview, vivat old school DEATH METAL!!!
12/38:42/ 9,25 Mortuary
http://obscureinfinity.jimdo.com/
Pamätám si ešte, keď niekedy začiatkom 90tych rokov na Death Metalovej scéne burácala švédska Death Metalová nádej OBSCURE INFINITY, kapela sa ale nikdy neprebrala z demáčovej letargie a nakoniec sa rozpadli. Dnes tu máme, ak to tak môžem nazvať, ich nástupcov, menovcov v rovnakom žánri, s rovnako skvelými ideálmi a odhodlaním priniesť klasický Death Metal 90tych rokov, ale tento krát z Nemecka. Kapela OBSCURE INFINITY sa môže hrdiť už druhým plnohodnotným albumom, tým prvým bol "Dawn of Winter" z pred dvoch rokov vydaný domácimi Obscure Domain Records. Ale poďme k samotnej novinke, aj keď ich najnovší materiál je split s kolegami DEATHRONATION z tohto roku, ale aj na to príde rada. Chlapi sa zasekli niekde v 90tych rokoch, vôbec tu nepočuť Death Metalovú éru z rokov 2000 a podobne, čiže silná nostalgia a podarilo sa na 100%, pocity z nahrávky sú neuveriteľné. Kto má rád starú severskú a možno holandskú Death scénu, bude prekvapený aký šialený materiál sa v tomto ranku dá zložiť v roku 2012, povedal by som, že ich hudba bude niečo pre fanúšikov mŕtvol ako GOD MACABRE, UTUMNO, AFFLICTED, EDGE OF SANITY, DISSECTION, alebo UNANIMATED, na druhej strane počuť aj ovplyvnenie od ASPHYX, THANATOS, či DEATH, alebo CONVUSLSE, DEMIGOD. Veľmi oceňujem aký typ melodiky chalani vytiahli zo svojho podvedomia, presne to, čo v Death Metale klasickom zbožňujem, ešte ma napadá, že vo viacerých momentoch mi pripomínajú v tejto špecifickosti staršie veci od APOPLEXY zo Slovenska, to môže byť spôsobené ale spoločnými vzormi oboch kapiel. Ich hudba je ako rytmicky dobre vystavaná, tak aj atmosféricky podaná, proste dokonalá kombinácia a ten najlepší recept na starý dobrý Death Metal. Vôbec netlačia na pílu, nesnažia sa znieť ako najväčší extrém, ani v rýchlosti si nejdú končatiny polámať, všetko je vkusne postavené na báze kontrolovanej brutality a značnej obskúrnej melodiky. Jedna skladba ponúka lepšiu víziu klasiky než druhá, tretia atd. Stefan a Sascha ponúkajú plejádu skvelých tremolo a púšťaných riffov, už menej sa púšťajú do sekačiek, melodika riffov je, povedal by som až hnilobne krásna, zvláštne melancholická, je to akoby prepojenie ohyzdna s estetikou obskúrnej krásy, môžete sa sami presvedčiť v skladbách ako Collecting The Disastrous Sun, Ascension - Kenosis, Crypts of Damnation, Putrefying Illusions atd. Ďalšia vec, ktorá sa mi veľmi ráta u týchto borcov je zavedenie akustických inštrumentáliek, ktoré boli v 90tych rokoch skoro povinnou výbavou všetkých kapiel. Tu konkrétne sú to skladby Solitude, Beyond a Burning Sky, alebo Farewell, všetky tri skladby sú krásne vykomponované, vyšpičkované, niektoré dokonca aj na dve akustické gitary, skladby môžu pripomenúť klasické akustické songy napr. z debutu DISSECTION, je v nich tiež rovnaké prelínanie melanchólie, krásy temnoty a melodicky sú ešte viac dotiahnuté než ich brutálne skladby. Ručím vám všetkým, ktorí ste v 90tych rokoch počúvali všetky tie geniálne smrtiace albumy, že pri týchto trackoch vám budú po chrbte behať zimomriavky prinajmenšom. Dovolil by som si až tvrdiť, že ich Death Metal má aj svoje umelecké ambície, smrtiaci vkus a zaujímavé vrstvenie skladieb. OBSCURE INFINITY vôbec neprinášajú do svojej hudby nič z dnešnej doby Death Metalu, úplne sa uzatvorili do vákua 90tych rokov a tam im je najlepšie. Album je z môjho pohľadu tak sympatický, že viac snáď už ani nemôže byť, rozhodne sa pokúsim kapelu nakontaktovať na interview, vivat old school DEATH METAL!!!
12/38:42/ 9,25 Mortuary
http://obscureinfinity.jimdo.com/
