OWL „Owl“, Zeitgeister CD ´11, GER
OWL je dielom nemeckého umelca Christiana Kolfa, ktorý svoje umenie a zvrátenú myseľ presne zhudobnil. 5 skladieb v death/doom/ambientnom duchu Vás pohlti, ak ste fanúšikovia starých Incantation, môžte zacítiť aj chuť austrálskych fanatikov Portal, alebo kanadských Mitochondrion. Teraz k jednotlivým skladbám.
Hneď v prvej skladbe, Conquering The Kingdom Of Rain, Vás uvíta do pekla pomalým tónom rozpadajúcej sa reality, začína sa blúznivá hra na gitare, zrýchlenie bicích a už sa nám to sype na podnos. Kolf strieda pomalé pasáže s drtivými, čo Vás nenechá nenasýtenými. Vokál sa mi v mysli premieta ako šepot viacerých schizofrenických osôb, ktoré ma nahovárajú. Budete počuť veľa hlasov, hlavný skôr death/black škrekot s murmurom a výkrikmi v pozadí. Tak isto je to podané aj v hre na gitarách. Mám pocit, akoby som počula hru aspoň na 3 gitarách. Šialený vokál navodzuje pocit schúlenia vo svojej samote, stratu síl odháňať všetkých zlých démonov Vašej mysle. Prelieva sa hra na jednotlivých nástrojoch, pôsobí to priam chaosne, ale ako celok to znie ucelene. Neskôr spieva čistým vokálom (Island,Woburn house), v pozadí škrekot, sypot bicích, smutne zavíjajúce gitary. Skladba sa konči v ambientnom duchu, iné by som si ku tomu nevedela predstaviť, pokoj po takej jazde.
Druhá skladba, Lost In Vaults Underneath The Melting Mountain Of The Saints, to je šialenstvo! Počujem preletieť rýchlik v plnej rýchlosti. Zvláštnosťou je, že sa tu rýchlosť snaží zjemniť hrou na gitarách. To je vrchol už po 30 sekundách. Neviem čo skôr vnímať. Je to veľmi komplikovane dielo. Vidím obraz pred sebou, strácajú sa mi jasné črty, zlievajú sa do nejakej škvrny, opäť mám problém sa sústrediť. Máme tu technické prvky verzus hnilobný DM (Vasaeleth).
3, The Daimonion Of Dying Summers Looming Through The Golden Mist Of Dreams. Kolf sa pohráva s mysľou neskutočným spôsobom, ten Vám ukáže, hehe. Som sa našla ako hľadím do prázdna a nevnímam... Neskúsený poslucháč takejto hudby by sa asi zmätený rozsypal na črepiny. Neskôr mám tú česť začuť hukot sôv, vyslovene to tam sedí. Odlišnosť každej skladby je jasná. Fiha, že by Blut Aus Nord v DM prevedení?
4, Spell Of The Agnis Fatuus That, opíšem ju pár slovami. Kráčam na vlastný pohreb (pomalé hry na gitarách) a pritom sa tomu bránim (zbesilá rýchlosť bicích). Kolf hudbou podáva príbeh života.
Posledná 30min ambient skladba po takom zle celkom aj padne, osobne ľudia, čo nemajú moc v láske ambient, sa budú nudiť a vypnú to. Tá skladba je aj na mňa moc, je príliš dlhá a monotónna. Zachytáva tok času prostredníctvom prírody. Snaha čas bezmocne spomaliť.
Celý tento projekt je jedno veľké zvrátené šialenstvo. Dobrota pre tých, čo milujú chorobnosť, chaos podávaný hudbou. Neviem sa dočkať ďalšieho Kolfovho počinu..
5/65:09/ 9 Deathaura
http://www.myspace.com/owlzg
OWL je dielom nemeckého umelca Christiana Kolfa, ktorý svoje umenie a zvrátenú myseľ presne zhudobnil. 5 skladieb v death/doom/ambientnom duchu Vás pohlti, ak ste fanúšikovia starých Incantation, môžte zacítiť aj chuť austrálskych fanatikov Portal, alebo kanadských Mitochondrion. Teraz k jednotlivým skladbám.
Hneď v prvej skladbe, Conquering The Kingdom Of Rain, Vás uvíta do pekla pomalým tónom rozpadajúcej sa reality, začína sa blúznivá hra na gitare, zrýchlenie bicích a už sa nám to sype na podnos. Kolf strieda pomalé pasáže s drtivými, čo Vás nenechá nenasýtenými. Vokál sa mi v mysli premieta ako šepot viacerých schizofrenických osôb, ktoré ma nahovárajú. Budete počuť veľa hlasov, hlavný skôr death/black škrekot s murmurom a výkrikmi v pozadí. Tak isto je to podané aj v hre na gitarách. Mám pocit, akoby som počula hru aspoň na 3 gitarách. Šialený vokál navodzuje pocit schúlenia vo svojej samote, stratu síl odháňať všetkých zlých démonov Vašej mysle. Prelieva sa hra na jednotlivých nástrojoch, pôsobí to priam chaosne, ale ako celok to znie ucelene. Neskôr spieva čistým vokálom (Island,Woburn house), v pozadí škrekot, sypot bicích, smutne zavíjajúce gitary. Skladba sa konči v ambientnom duchu, iné by som si ku tomu nevedela predstaviť, pokoj po takej jazde.
Druhá skladba, Lost In Vaults Underneath The Melting Mountain Of The Saints, to je šialenstvo! Počujem preletieť rýchlik v plnej rýchlosti. Zvláštnosťou je, že sa tu rýchlosť snaží zjemniť hrou na gitarách. To je vrchol už po 30 sekundách. Neviem čo skôr vnímať. Je to veľmi komplikovane dielo. Vidím obraz pred sebou, strácajú sa mi jasné črty, zlievajú sa do nejakej škvrny, opäť mám problém sa sústrediť. Máme tu technické prvky verzus hnilobný DM (Vasaeleth).
3, The Daimonion Of Dying Summers Looming Through The Golden Mist Of Dreams. Kolf sa pohráva s mysľou neskutočným spôsobom, ten Vám ukáže, hehe. Som sa našla ako hľadím do prázdna a nevnímam... Neskúsený poslucháč takejto hudby by sa asi zmätený rozsypal na črepiny. Neskôr mám tú česť začuť hukot sôv, vyslovene to tam sedí. Odlišnosť každej skladby je jasná. Fiha, že by Blut Aus Nord v DM prevedení?
4, Spell Of The Agnis Fatuus That, opíšem ju pár slovami. Kráčam na vlastný pohreb (pomalé hry na gitarách) a pritom sa tomu bránim (zbesilá rýchlosť bicích). Kolf hudbou podáva príbeh života.
Posledná 30min ambient skladba po takom zle celkom aj padne, osobne ľudia, čo nemajú moc v láske ambient, sa budú nudiť a vypnú to. Tá skladba je aj na mňa moc, je príliš dlhá a monotónna. Zachytáva tok času prostredníctvom prírody. Snaha čas bezmocne spomaliť.
Celý tento projekt je jedno veľké zvrátené šialenstvo. Dobrota pre tých, čo milujú chorobnosť, chaos podávaný hudbou. Neviem sa dočkať ďalšieho Kolfovho počinu..
5/65:09/ 9 Deathaura
http://www.myspace.com/owlzg
