PAROXSIHZEM "Paroxsihzem", Dark Descent Records, CD´12, CAN
Najskôr prišli ANTEDILUVIAN, MITOCHONDRION a ADVERSARIAL, krkolomne znejúce kapely zo štátu Kanada s ich temným poňatím komplexného Death, Death/Blacku s mysterióznou, apokalyptickou a prehistorickou atmosférou, dnes im už na chrbát dýchajú ďalší Kanaďania s ešte bizarnejším názvom PAROXSIHZEM! Hudobne môžme túto bandu hodiť do toho istého tmavého vreca s kapelami, ktoré sú uvedené v prvej vete, kto má teda rád túto novú vlnu kanadského Death/Black Metalu, ktorá môže byť niečo ako šialené pokračovanie mysteriózneho "Temple of The Knowledge", alebo rozvinutie tohto štýlu, či jeho prekopanie, obnovenie, obroda, alebo nový smer, rozhodne môžem povedať, že ide o zaujímavú vetvu tohto žánru. PAROXSIHZEM sa po dvoch demách konečne dočkali svojho debutu a to priamo u renomovaných Dark Descent, môžu si priať lepší začiatok? Hudobne ide o apokalyzmus, vnútorné strašenie a prebývanie v nepoznaných tmavých kútoch vlastného podvedomia, prebývanie a cestovanie napriek paralelnými vesmírmi. Osobne vidím všetky štyri tieto kapely na podobnej úrovni, kompozičnej, technickej, pocitovej, novátorskej, každá z týchto kapiel je v niečom iná, odlišná, ale navzájom sú si tak trochu podobní svojim šialenstvom, bizarnosťou a experimentovaním. Najbližšie má táto vetva asi k austrálskym nezmarom hypergalaktickej hrôzy ako PORTAL, alebo AETHYRVOROUS. Ale poďme už k samotnému rovnomennému debutu. Ich Death / Black je ťažký a ohyzdný, gitary znejú akoby vás niekto ovalil ťažkým kladivom, alebo nákovou po hlave, masakrálna a brutálna stránka ich hudby sa dokonale prelína s tajomnosťou, mysterióznom, spirituálnym neprebádaným priestorom, keď počúvate klasické Brutal Death Metalové záseky, uvedomujete si pretlak brutality, tu máte rovnaký pocit. Ale rovnako silným elementom je tu aj atmosféra voči ktorej ste vystavení priam nedobrovoľne, presne tak, ako to kedysi spravili na svojich prvých prácach KATAKLYSM. Aj keď gitary znejú dosť husto a brutálne, je potreba ponechať im určitú plochosť pre vyznenie tých najmysterióznejších pocitov. Táto plochosť gitár zas môže pripomínať kolumbijský tank INTERNAL SUFFERING skôr na ich neskorších albumoch. Riffov sa dočkáte rôznych, od ťažkých sekaných, zasekávacích, či ťažké a ničivé tremolá, ktoré vytvárajú roztodivné melódie akoby prichádzajúce z nepoznaných sfér podvedomia. V melodike sa skrýva veľa atonality, zdanlivo nezlučiteľné tóny tancujú v prchkých a prchavých strašidelných zoskupeniach vytvárajúc pritom krásne odrody a kaskády chaotických ilúzii. O to viac vás potom poteší ak do tejto katastrofálnej nálady vletí harmonická linka, omračujúco pozoruhodná, nestabilne zas miznúca v diaľavách tmavého a príšerného chaosu. Skladby sú napriek tomuto celkom dobre zapamätateľné aj keď sa zrovna zmietate vo víre šialenstva, zdanlivo náhodného zhluku disharmonických kakofónií a priepasť pod vami otvára náruč zúfalstva. Bicie sú rovnako drvivé a ničiace ako gitary, ale ich nazvučenie je viac jemnejšie a tichšie oproti burácajúcim a hroziacim riffom. Tento kontrast veľmi dobre odráža ako čierne zrkadlo pocity, atmosféru a vízie, ak by do popredia vytiahli bicie, mohlo by to rozhodne pozabíjať všetky mystériá tohto albumu ako sa to napr. darí ADVERSARIAL. Najlepším trackom pre mňa je určite záverečná atomická smršť Aokigahara, skoro 9 minútová sága z prázdnoty zívajúceho nekonečna, už názov skladby znie veľmi tajomne, malo by sa jednať o nejaký japonský strašidelný samovražedný les smrti. Ďalšie skladby, ktoré ma prinajmenšom udivili a zaujali, sú Nausea (morská choroba doprevádzaná brušnými bolestiami a zvracaním), tieto pocity vám tak trochu PAROXSIHZEM môžu navodiť ak ste v dostatočne senzitívnom stave, v tejto skladbe sú neuveriteľné rytmické parádičky. Ďalej Deindividuation (ťažká psycho sociálna téma), zrejme najrytmickejší song albumu, alebo Tsirhcitna Eht s neuveriteľnou a šialenou melodikou, celkove chlapi sa zameriavajú na zaujímavé témy vo svojej lyrike a tomu zodpovedá aj samotná hudba. Ešte som sa nezmienil o vokáli, tu si určite nič iné ako prekliate besnenie nemožno predstaviť, vokál je hlboko chrčiaci, ako zvuky spádového potrubia v kombinácii so zvukmi, ktoré sa znenazdajky objavia pri nečistej seanse a sú hrozbou okultistovi prevádzajúcemu invokáciu. Je fascinujúce, že kapiel podobného rázu je celkom málo a sú to dosť neznáme pojmy pre širokú metalovú obec, no sú o to väčšími pokladmi pre pár vyvolených, ktorý hľadajú a sú hľadaní.
7/37:39/ 9,5 Mortuary
http://www.myspace.com/Paroxsihzem
Najskôr prišli ANTEDILUVIAN, MITOCHONDRION a ADVERSARIAL, krkolomne znejúce kapely zo štátu Kanada s ich temným poňatím komplexného Death, Death/Blacku s mysterióznou, apokalyptickou a prehistorickou atmosférou, dnes im už na chrbát dýchajú ďalší Kanaďania s ešte bizarnejším názvom PAROXSIHZEM! Hudobne môžme túto bandu hodiť do toho istého tmavého vreca s kapelami, ktoré sú uvedené v prvej vete, kto má teda rád túto novú vlnu kanadského Death/Black Metalu, ktorá môže byť niečo ako šialené pokračovanie mysteriózneho "Temple of The Knowledge", alebo rozvinutie tohto štýlu, či jeho prekopanie, obnovenie, obroda, alebo nový smer, rozhodne môžem povedať, že ide o zaujímavú vetvu tohto žánru. PAROXSIHZEM sa po dvoch demách konečne dočkali svojho debutu a to priamo u renomovaných Dark Descent, môžu si priať lepší začiatok? Hudobne ide o apokalyzmus, vnútorné strašenie a prebývanie v nepoznaných tmavých kútoch vlastného podvedomia, prebývanie a cestovanie napriek paralelnými vesmírmi. Osobne vidím všetky štyri tieto kapely na podobnej úrovni, kompozičnej, technickej, pocitovej, novátorskej, každá z týchto kapiel je v niečom iná, odlišná, ale navzájom sú si tak trochu podobní svojim šialenstvom, bizarnosťou a experimentovaním. Najbližšie má táto vetva asi k austrálskym nezmarom hypergalaktickej hrôzy ako PORTAL, alebo AETHYRVOROUS. Ale poďme už k samotnému rovnomennému debutu. Ich Death / Black je ťažký a ohyzdný, gitary znejú akoby vás niekto ovalil ťažkým kladivom, alebo nákovou po hlave, masakrálna a brutálna stránka ich hudby sa dokonale prelína s tajomnosťou, mysterióznom, spirituálnym neprebádaným priestorom, keď počúvate klasické Brutal Death Metalové záseky, uvedomujete si pretlak brutality, tu máte rovnaký pocit. Ale rovnako silným elementom je tu aj atmosféra voči ktorej ste vystavení priam nedobrovoľne, presne tak, ako to kedysi spravili na svojich prvých prácach KATAKLYSM. Aj keď gitary znejú dosť husto a brutálne, je potreba ponechať im určitú plochosť pre vyznenie tých najmysterióznejších pocitov. Táto plochosť gitár zas môže pripomínať kolumbijský tank INTERNAL SUFFERING skôr na ich neskorších albumoch. Riffov sa dočkáte rôznych, od ťažkých sekaných, zasekávacích, či ťažké a ničivé tremolá, ktoré vytvárajú roztodivné melódie akoby prichádzajúce z nepoznaných sfér podvedomia. V melodike sa skrýva veľa atonality, zdanlivo nezlučiteľné tóny tancujú v prchkých a prchavých strašidelných zoskupeniach vytvárajúc pritom krásne odrody a kaskády chaotických ilúzii. O to viac vás potom poteší ak do tejto katastrofálnej nálady vletí harmonická linka, omračujúco pozoruhodná, nestabilne zas miznúca v diaľavách tmavého a príšerného chaosu. Skladby sú napriek tomuto celkom dobre zapamätateľné aj keď sa zrovna zmietate vo víre šialenstva, zdanlivo náhodného zhluku disharmonických kakofónií a priepasť pod vami otvára náruč zúfalstva. Bicie sú rovnako drvivé a ničiace ako gitary, ale ich nazvučenie je viac jemnejšie a tichšie oproti burácajúcim a hroziacim riffom. Tento kontrast veľmi dobre odráža ako čierne zrkadlo pocity, atmosféru a vízie, ak by do popredia vytiahli bicie, mohlo by to rozhodne pozabíjať všetky mystériá tohto albumu ako sa to napr. darí ADVERSARIAL. Najlepším trackom pre mňa je určite záverečná atomická smršť Aokigahara, skoro 9 minútová sága z prázdnoty zívajúceho nekonečna, už názov skladby znie veľmi tajomne, malo by sa jednať o nejaký japonský strašidelný samovražedný les smrti. Ďalšie skladby, ktoré ma prinajmenšom udivili a zaujali, sú Nausea (morská choroba doprevádzaná brušnými bolestiami a zvracaním), tieto pocity vám tak trochu PAROXSIHZEM môžu navodiť ak ste v dostatočne senzitívnom stave, v tejto skladbe sú neuveriteľné rytmické parádičky. Ďalej Deindividuation (ťažká psycho sociálna téma), zrejme najrytmickejší song albumu, alebo Tsirhcitna Eht s neuveriteľnou a šialenou melodikou, celkove chlapi sa zameriavajú na zaujímavé témy vo svojej lyrike a tomu zodpovedá aj samotná hudba. Ešte som sa nezmienil o vokáli, tu si určite nič iné ako prekliate besnenie nemožno predstaviť, vokál je hlboko chrčiaci, ako zvuky spádového potrubia v kombinácii so zvukmi, ktoré sa znenazdajky objavia pri nečistej seanse a sú hrozbou okultistovi prevádzajúcemu invokáciu. Je fascinujúce, že kapiel podobného rázu je celkom málo a sú to dosť neznáme pojmy pre širokú metalovú obec, no sú o to väčšími pokladmi pre pár vyvolených, ktorý hľadajú a sú hľadaní.
7/37:39/ 9,5 Mortuary
http://www.myspace.com/Paroxsihzem
