PESTILENCE "Doctrine", Mascot Rec., CD´11, HOL
Ako tak všade čítam a počujem, novinka od Death Metalových nestorov žánru PESTILENCE podlieha dosť silnej kritike pisálkov a pôsobí kontroverzne aj medzi fans, a ja vravím, to je dobre! Pamätám si keď vyšiel ich posledný album "Spheres" v 90tych rokoch, taktiež tento album vyvolal mnohé kontroverzné názory aj u kritikov, aj u fans. Stalo sa asi to, že PESTILENCE napísali nadčasový album, sám som bol sklamaný zo "Spheres" v tej dobe, očakával som rozvinutie a ešte zdokonalenie predošlej hrôzy "Testimony of The Ancients". Po pár rokoch som sa ale ku "Spheres" začínal obracať stále častejšie a musel som uznať, že tento mimoriadny album je tak nadčasový a dokonalý, že je jednoducho tým najlepším čo PESTILENCE vtedy vydali! Samozrejme sa mi páčia aj ich staré veci, už na demách boli extrémne silní, ich debut "Malleus Maleficarum" je špičkovým a možno pilotným pilierom old school technical Thrash/Death Metalu, sú obdobia kedy sa mi práve debut páči zo všetkých ich diel najviac! Po rozpade a znovu obnovení prichádza na rad dielo "Resurrection Macabre" nadväzujúce na ich staršie veci. Najväčší šok vo mne vyvolal Patrickov brutálny vokál, ktorý sa mi k PESTILENCE až tak nehodil, taktiež využitie rýchlych klepačiek, pritvrdenie, stále to bol PESTILENCE, ale nabrali na seba trochu nových vecí aby zneli viac súčasne.
Dnes prišiel čas pre novinku "Doctrine". Album otvára desivé intro The Predication nejakého posadnutého schizofrenického kazateľa, keď z normálneho kázania prejde do Satanského rúhania, pekne vymyslené. Patrick už pred vydaním albumu proklamoval, že novinka bude niečo ako atonálny nával hrôzy, a výsledok? Doslova splnil to, čo napísal. Som veľmi rád, že Mameli sa vrátil k svojmu pôvodnému vokálu z "TOTA" a "Spheres", navyše nový bicman zredukoval aj klepačky, ktoré podľa mňa do PESTILENCE moc nepasujú. V podstate sa PESTILENCE vrátili k albumu "Spheres" a dokonca ho vybičovali ešte do extrémnejších progresívnejších sfér! Mnohé zložité rytmické sekvencie, používanie mnohých prechodov, antitemp, pokrútených a zvrátených riffov (niekedy to znie akoby klasické riffy hrané odzadu, alebo opačne, prekrútene), šialené basové parádičky, basové sóla, basové linky rozvíjajúce alebo kontrastujúce gitarovým riffom. Mameli pridal aj na vokáloch, niektoré polohy jeho hlasu sú úžasné, desivé! V niektorých momentoch akoby exhumoval vokál samotného Chucka Schuldinera. Vypočujte si posledné slová v skladbe Absolution, ako to geniálne zafrázoval, výslovnosť, dôraz na slabiky...jednoducho krása. Oproti "Spheres" je novinka ale viac nadupanejšia, viac znejúca Heavy, brutálnejšia, myslím, že zo svojich gitár vytiahol maximum aby boli dobre počuť všetky technické finesy, aby gitary zneli dynamicky a mohutne, pritom tvrdo, brutálne a dôrazne, týmto trochu možno pochovali jazzový opar ktorý sa im podaril dosiahnuť na "Spheres". Absolútnou lahôdkou sú sóla, 90% z nich sú v zdanlivom nesúlade s aj tak pomätenými riffmi, pri každom sóle sa cítim akoby sa otvorila brána do iného časopriestoru a odfúkne ma to preč mimo realitu. Jediné čo ma pri sólach drží a uvedomujem si realitu, je zostatok zvukovej hrôzy pod sólami, tak ako keby cestovateľ časom nezabudol na spomienky svojej pôvodnej reality. Feeling z novej tvorby PESTILENCE je tiež neskutočne vesmírny, naddimenzionálny, sférický... Celkový sound je vyvážený, nemôžem povedať krivého slova, počuť všetko čo treba (možno až priveľmi), zvuk je zároveň technický ako aj briliantne drvivý. Veľkým prekvapením pre mňa bol návrat Patricka Uterwijka, myslím, že tento maniak sa hodí k Mamelimu pokiaľ sa jedná o technické a progresívne smerovanie PESTILENCE, máme tu skoro rovnakú zostavu ako na "Spheres" až na bicmana a som tomu veľmi rád. Nebudem podrobne a jednotlivo opisovať každý song zvlášť, taktiež ani vyzdvihovať nejaké tracky, celý album ako celok tvorí komplexnú mozaiku technického Death Metalového šialenstva, podotýkam vychádzajúceho z old school žánru. Jediné, čo ma mrzí je, že znova nesiahli po majstrovských dielach Dana SeaGravea, ktorý dodával tiež tejto kapele akúsi vizuálnu tvár.
Osobne si myslím, že obaja Patrickovia, aj s Jeroenom a Yumaom vytvorili znova nadčasové dielo, ktoré má svoj tieň až v ďalekej budúcnosti. Ono je veľmi ťažké porovnávať staré albumy PESTILENCE s novým dielom, každý starší Death Metalový fanatik pozná ich staré veci už aj cez dvadsať rokov, albumy preverené časom, pričom novinka je tu zatiaľ len pár týždňov. Ja mám z "Doctrine" obrovskú radosť, nik nemôže čakať, že PESTILENCE nahrajú "Spheres 2", momentálne je kapela už niekde inde a taktiež som rád, že zostal zachovaný pôvodný duch PESTILENCE a nezaradili sem nejaké nezmyselné experimenty typu C-187. Nech žije "Doctrine"!
11/39:22/ 9,75 Mortuary
http://www.myspace.com/pestilenceofficial
Ako tak všade čítam a počujem, novinka od Death Metalových nestorov žánru PESTILENCE podlieha dosť silnej kritike pisálkov a pôsobí kontroverzne aj medzi fans, a ja vravím, to je dobre! Pamätám si keď vyšiel ich posledný album "Spheres" v 90tych rokoch, taktiež tento album vyvolal mnohé kontroverzné názory aj u kritikov, aj u fans. Stalo sa asi to, že PESTILENCE napísali nadčasový album, sám som bol sklamaný zo "Spheres" v tej dobe, očakával som rozvinutie a ešte zdokonalenie predošlej hrôzy "Testimony of The Ancients". Po pár rokoch som sa ale ku "Spheres" začínal obracať stále častejšie a musel som uznať, že tento mimoriadny album je tak nadčasový a dokonalý, že je jednoducho tým najlepším čo PESTILENCE vtedy vydali! Samozrejme sa mi páčia aj ich staré veci, už na demách boli extrémne silní, ich debut "Malleus Maleficarum" je špičkovým a možno pilotným pilierom old school technical Thrash/Death Metalu, sú obdobia kedy sa mi práve debut páči zo všetkých ich diel najviac! Po rozpade a znovu obnovení prichádza na rad dielo "Resurrection Macabre" nadväzujúce na ich staršie veci. Najväčší šok vo mne vyvolal Patrickov brutálny vokál, ktorý sa mi k PESTILENCE až tak nehodil, taktiež využitie rýchlych klepačiek, pritvrdenie, stále to bol PESTILENCE, ale nabrali na seba trochu nových vecí aby zneli viac súčasne.
Dnes prišiel čas pre novinku "Doctrine". Album otvára desivé intro The Predication nejakého posadnutého schizofrenického kazateľa, keď z normálneho kázania prejde do Satanského rúhania, pekne vymyslené. Patrick už pred vydaním albumu proklamoval, že novinka bude niečo ako atonálny nával hrôzy, a výsledok? Doslova splnil to, čo napísal. Som veľmi rád, že Mameli sa vrátil k svojmu pôvodnému vokálu z "TOTA" a "Spheres", navyše nový bicman zredukoval aj klepačky, ktoré podľa mňa do PESTILENCE moc nepasujú. V podstate sa PESTILENCE vrátili k albumu "Spheres" a dokonca ho vybičovali ešte do extrémnejších progresívnejších sfér! Mnohé zložité rytmické sekvencie, používanie mnohých prechodov, antitemp, pokrútených a zvrátených riffov (niekedy to znie akoby klasické riffy hrané odzadu, alebo opačne, prekrútene), šialené basové parádičky, basové sóla, basové linky rozvíjajúce alebo kontrastujúce gitarovým riffom. Mameli pridal aj na vokáloch, niektoré polohy jeho hlasu sú úžasné, desivé! V niektorých momentoch akoby exhumoval vokál samotného Chucka Schuldinera. Vypočujte si posledné slová v skladbe Absolution, ako to geniálne zafrázoval, výslovnosť, dôraz na slabiky...jednoducho krása. Oproti "Spheres" je novinka ale viac nadupanejšia, viac znejúca Heavy, brutálnejšia, myslím, že zo svojich gitár vytiahol maximum aby boli dobre počuť všetky technické finesy, aby gitary zneli dynamicky a mohutne, pritom tvrdo, brutálne a dôrazne, týmto trochu možno pochovali jazzový opar ktorý sa im podaril dosiahnuť na "Spheres". Absolútnou lahôdkou sú sóla, 90% z nich sú v zdanlivom nesúlade s aj tak pomätenými riffmi, pri každom sóle sa cítim akoby sa otvorila brána do iného časopriestoru a odfúkne ma to preč mimo realitu. Jediné čo ma pri sólach drží a uvedomujem si realitu, je zostatok zvukovej hrôzy pod sólami, tak ako keby cestovateľ časom nezabudol na spomienky svojej pôvodnej reality. Feeling z novej tvorby PESTILENCE je tiež neskutočne vesmírny, naddimenzionálny, sférický... Celkový sound je vyvážený, nemôžem povedať krivého slova, počuť všetko čo treba (možno až priveľmi), zvuk je zároveň technický ako aj briliantne drvivý. Veľkým prekvapením pre mňa bol návrat Patricka Uterwijka, myslím, že tento maniak sa hodí k Mamelimu pokiaľ sa jedná o technické a progresívne smerovanie PESTILENCE, máme tu skoro rovnakú zostavu ako na "Spheres" až na bicmana a som tomu veľmi rád. Nebudem podrobne a jednotlivo opisovať každý song zvlášť, taktiež ani vyzdvihovať nejaké tracky, celý album ako celok tvorí komplexnú mozaiku technického Death Metalového šialenstva, podotýkam vychádzajúceho z old school žánru. Jediné, čo ma mrzí je, že znova nesiahli po majstrovských dielach Dana SeaGravea, ktorý dodával tiež tejto kapele akúsi vizuálnu tvár.
Osobne si myslím, že obaja Patrickovia, aj s Jeroenom a Yumaom vytvorili znova nadčasové dielo, ktoré má svoj tieň až v ďalekej budúcnosti. Ono je veľmi ťažké porovnávať staré albumy PESTILENCE s novým dielom, každý starší Death Metalový fanatik pozná ich staré veci už aj cez dvadsať rokov, albumy preverené časom, pričom novinka je tu zatiaľ len pár týždňov. Ja mám z "Doctrine" obrovskú radosť, nik nemôže čakať, že PESTILENCE nahrajú "Spheres 2", momentálne je kapela už niekde inde a taktiež som rád, že zostal zachovaný pôvodný duch PESTILENCE a nezaradili sem nejaké nezmyselné experimenty typu C-187. Nech žije "Doctrine"!
11/39:22/ 9,75 Mortuary
http://www.myspace.com/pestilenceofficial
