PORTAL "Vexevoid", Profound Lore Records, CD´13, AUS
Piaty album od PORTAL. Sedmička dimenzionálnych brán nikam. Horiaci dusot a prekliate závany kakofónie. Zmysel existencie vo vákuu žiarovky. Pečiete sa tam zaživa. Objaví sa hrozivý démon vo forme petrolejovej. Šok, explózia, nič. Skúšam len opísať pocity, ktoré sú nahustené na novom veľdiele tejto experimentálnej chásky, a ide to veľmi ťažko. Áno, PORTAL sú na novom albume prístupnejší, než kedykoľvek pred tým, no stále tak iní a nepočúvateľno desiví, stále na míle vzdialení od 99% všetkého, čo v extrémnom Metale kedy vzniklo. Myslím, že táto ich sprístupnenosť určite nepovedie k masovému rozširovaniu nových fans, lebo sa bavíme o dimenziách v rámci PORTAL. Teda ich najprístupnejší materiál, ale všeobecne stále hustá esencia nepozemského hnusu a nánosov hysterického hororu. Ono ich prístupnosť na novinke "Vexevoid" spôsobuje jednoznačne ich sound, nebojte sa ale, že to znie príliš jemne, či príliš čisto, len v rámci ich diskografii je to najpočúvateľnejšia nahrávka. I tak si však na zvuk treba zvykať, znova je to krutý šok pre vaše uši, ani neviem opísať ten zvuk gitár, to bzučanie z tam odtadiaľ (From Beyond), je tak nečisté, akoby sa vám ten zvuk rozpadával priamo medzi prstami (rozumej, v sluchovodoch). Proste niečo veľmi originálne vďaka čomu hneď PORTAL rozlíšite. Úplne chápem, prečo mnoho ľudí vypne ich hudbu hneď po pár sekundách, je to presne ten istý pocit, ako keď sa začítate do Lovecrafta. Niečo vysoko odpudivé, nechutné, neznáme. A je dobre, že mnoho ľudí to hneď vypne, inak by sa zrejme zbláznili alebo to odsúdili na zánik ako nehudba. Ale stále sú tu ľudia, ktorí počujú, chápu, sú fascinovaní a drvení pod nátlakom z iných sfér. Veľmi rád by som opísal melodiku, akou PORTAL ohrozujú vaše vedomie a nevedomie. Predstavte si, že nejaký šialenec ako napr. Erich Zann (Hudba Ericha Zanna, pre neznalých) skomponuje desivé kakofonické dishramónie, ktoré sú pohltené a pokrútené bránou, nabúrajúcou časopriestor. Tu sa už i tak pokrivená hudba začne krčiť, strácať, explodovať, prerúšať, zakrivovať, prepadať do seba, rútiť sa nevedno kam, otvárajúc nové skryté priestory. Predstavte si, že roky chodíte po určitej trase niekde v hlbočinách a roklinách lesov, poznáte ju dokonale, keď zrazu...natrafíte na otvor, ktorý ste si nikdy pred tým nevšimli. Vstúpite dnu a ten pocit ktorý sa vo vás otvorí! Tu ešte nik nikdy nebol, objavenie homogénneho hnusu, možno pohľad do seba a následne zrútenie všetkých pocitových aj fyzikálnych zákonov, fascinácia tým! V ich melodike netreba hľadať logiku, ale nelogiku. Pozrite sa chaosu priamo do tváre, ste na to pripravení? Neviem kto prvý prišiel s termínom dusivý vokál čo sa The Curatora týka, ale tento termín je veľmi presne špecifikovaný, presne tento pocit tu je a dodáva hudbe ešte ďalší hrozivý rozmer mučenia. Za ničím nezaostáva ani rozleptaná rytmika, Ignis Fatuus hrá niekedy do tejto zhýralej a nebezpečnej hudby, akoby mal v sluchátkach pusteného Pendereckeho a snažil sa bubnovať na jeho skoré diela, toto akoby bolo prilepené potom do naddimenzionálnych riffov PORTAL. Čo z toho všetkého vznikne? "Vexevoid"! Ťažko hodnotiť, či je ich novinka tým najlepším čo doteraz Austrálčania vydali, ale poviem to takto. Rozhodne je to ich najsilnejší materiál, aj keď sa už v niečom opakujú z predošlých, možno originálnejších diel "Swarth", "Outre´" alebo "Seepia". Album prerážajúci horizonty temnoty a prekračujúci hranice hrôzy ako takej. Mám silné tušenie z tam odtadiaľ, že tento album tento rok nik neprekoná z môjho hľadiska, aj keď nikdy nehovor nikdy.
7/35:03/ 10 Mortuary
http://www.myspace.com/the-portal
Piaty album od PORTAL. Sedmička dimenzionálnych brán nikam. Horiaci dusot a prekliate závany kakofónie. Zmysel existencie vo vákuu žiarovky. Pečiete sa tam zaživa. Objaví sa hrozivý démon vo forme petrolejovej. Šok, explózia, nič. Skúšam len opísať pocity, ktoré sú nahustené na novom veľdiele tejto experimentálnej chásky, a ide to veľmi ťažko. Áno, PORTAL sú na novom albume prístupnejší, než kedykoľvek pred tým, no stále tak iní a nepočúvateľno desiví, stále na míle vzdialení od 99% všetkého, čo v extrémnom Metale kedy vzniklo. Myslím, že táto ich sprístupnenosť určite nepovedie k masovému rozširovaniu nových fans, lebo sa bavíme o dimenziách v rámci PORTAL. Teda ich najprístupnejší materiál, ale všeobecne stále hustá esencia nepozemského hnusu a nánosov hysterického hororu. Ono ich prístupnosť na novinke "Vexevoid" spôsobuje jednoznačne ich sound, nebojte sa ale, že to znie príliš jemne, či príliš čisto, len v rámci ich diskografii je to najpočúvateľnejšia nahrávka. I tak si však na zvuk treba zvykať, znova je to krutý šok pre vaše uši, ani neviem opísať ten zvuk gitár, to bzučanie z tam odtadiaľ (From Beyond), je tak nečisté, akoby sa vám ten zvuk rozpadával priamo medzi prstami (rozumej, v sluchovodoch). Proste niečo veľmi originálne vďaka čomu hneď PORTAL rozlíšite. Úplne chápem, prečo mnoho ľudí vypne ich hudbu hneď po pár sekundách, je to presne ten istý pocit, ako keď sa začítate do Lovecrafta. Niečo vysoko odpudivé, nechutné, neznáme. A je dobre, že mnoho ľudí to hneď vypne, inak by sa zrejme zbláznili alebo to odsúdili na zánik ako nehudba. Ale stále sú tu ľudia, ktorí počujú, chápu, sú fascinovaní a drvení pod nátlakom z iných sfér. Veľmi rád by som opísal melodiku, akou PORTAL ohrozujú vaše vedomie a nevedomie. Predstavte si, že nejaký šialenec ako napr. Erich Zann (Hudba Ericha Zanna, pre neznalých) skomponuje desivé kakofonické dishramónie, ktoré sú pohltené a pokrútené bránou, nabúrajúcou časopriestor. Tu sa už i tak pokrivená hudba začne krčiť, strácať, explodovať, prerúšať, zakrivovať, prepadať do seba, rútiť sa nevedno kam, otvárajúc nové skryté priestory. Predstavte si, že roky chodíte po určitej trase niekde v hlbočinách a roklinách lesov, poznáte ju dokonale, keď zrazu...natrafíte na otvor, ktorý ste si nikdy pred tým nevšimli. Vstúpite dnu a ten pocit ktorý sa vo vás otvorí! Tu ešte nik nikdy nebol, objavenie homogénneho hnusu, možno pohľad do seba a následne zrútenie všetkých pocitových aj fyzikálnych zákonov, fascinácia tým! V ich melodike netreba hľadať logiku, ale nelogiku. Pozrite sa chaosu priamo do tváre, ste na to pripravení? Neviem kto prvý prišiel s termínom dusivý vokál čo sa The Curatora týka, ale tento termín je veľmi presne špecifikovaný, presne tento pocit tu je a dodáva hudbe ešte ďalší hrozivý rozmer mučenia. Za ničím nezaostáva ani rozleptaná rytmika, Ignis Fatuus hrá niekedy do tejto zhýralej a nebezpečnej hudby, akoby mal v sluchátkach pusteného Pendereckeho a snažil sa bubnovať na jeho skoré diela, toto akoby bolo prilepené potom do naddimenzionálnych riffov PORTAL. Čo z toho všetkého vznikne? "Vexevoid"! Ťažko hodnotiť, či je ich novinka tým najlepším čo doteraz Austrálčania vydali, ale poviem to takto. Rozhodne je to ich najsilnejší materiál, aj keď sa už v niečom opakujú z predošlých, možno originálnejších diel "Swarth", "Outre´" alebo "Seepia". Album prerážajúci horizonty temnoty a prekračujúci hranice hrôzy ako takej. Mám silné tušenie z tam odtadiaľ, že tento album tento rok nik neprekoná z môjho hľadiska, aj keď nikdy nehovor nikdy.
7/35:03/ 10 Mortuary
http://www.myspace.com/the-portal
