PSEUDOGOD "Deathwomb Catechesis", Kvlt, CD´12, RUS
Tejto nahrávke sa mi podarilo podvedome vyhýbať dosť dlhú dobu, zrejme to bolo spôsobené mojou nedôverou voči ruskej okultnej Death/Black scéne, nejak som podvedome tušil, že to nebude nič pre mňa, keďže z tohto štátu ma neohúrila v tomto žánri žiadna kapela. Ale mýlil som sa veľmi, preveľmi. Ešte ani prvý posluch ma nejak neuistil, že sa mám do nahrávky pustiť a tak som znova a znova odkladal, až som si raz povedal, tak už dosť! Začal som počúvať PSEUDOGOD každý deň a už som sa nevedel od nahrávky odlepiť a búchal si zároveň hlavu o stôl, aký som bol obmedzený. Síce vôbec nechápem kde sa v Rusku zjavila takáto kapela, ale faktom je, že moja duša horí červenou žiarou a tlie. Ak ide o okultný Death/Black, tento žáner musí mať svoju špecifickú náladu umocnenú negatívnymi pocitmi a hlavne musí znieť autenticky a brutálne. Toto všetko "Deathwomb Catechesis" ponúka v plných priehrštiach. Najviac som sa obával melodiky, bál som sa, že bude neautentická, alebo príliš málo negatívna, no po viacerých posluchoch som podobné myšlienky veľmi rýchlo zavrhol. Materiál ponúka číro číre zlo duchovnej skazy a vlastného mentálneho pohrebu, už intro navodzuje úzkostný stav, ale intro nie je samostatné, je súčasťou prvej skladby Vehement Decimation. Ako už názov napovedá, tu sa len demoluje, pohlcuje a ponúka smrť. Gitary sú skutočne prepracované a šialené, ak by mi niekto nahrávku pustil naslepo a ja ju začal hneď vstrebávať, zrejme by som si myslel, že ide o nejakú austrálsku alebo novozélandskú kapelu, prinajhoršom čílsku. Poviem vám rovno, tento materiál môžete postaviť kľudne vedľa takých počinov ako "Beheaded Ouroboros", "Doom Cult", "Urn of Blood", "World Cremation" či "The Sun of Moloch: The Sublimation of Sulphur´s Essence Which Spawned Death And Life " a podobne. Som zvedavý, kedy budem môcť takúto vetu napísať pri nejakej slovenskej kapele, zatiaľ majú najlepší nábeh INFER. Gitary majú neuveriteľnú hustú silu s ktorou si nemusí každý poradiť, je to ako nukleárna búrka voči ktorej musíte čeliť vlastným životom, sprcha negatívnych častíc zabíjajúca vaše vnútro, myšlienky, vieru, dušu. Riffy sú z veľkej časti Black Metalové, teda pošahané tremolo víchrice, ale zahraté s takou zlovestnosťou a brutalitou, že mnohé Death Metalové kapely nedosahujú takú neuveriteľnú krutosť a barbarskosť. Na prvé počutie vás očarí hradba okázalej povrchnej primitívnosti, ale čím viac budete prenikať do hĺbky diela, tým viac si budete uvedomovať komplexnosť a celkovú hĺbku diela, zistíte, že tá primitívnosť a povrchnosť má len odradiť povrchných a neznalých poslucháčov, akýsi obranný a odpudzujúci systém. Po preniknutí do brány sa vám otvorí svet, ktorý vás ohromí hrôzou, nihilizmom, šialenstvom. Nahrávka disponuje premakaným a drviacim soundom, ani sa mi nechce veriť, že to bolo nahraté niekde v Rusku, v tomto štúdiu a s takouto produkciou by sa určite radi pochválili mnohé kapely z tohto ranku odpornosti. Pocity z nahrávky ma udupávajú pod zem, vysoké umenie čarodejníctva a satanského glorifikovania sú nacpaté do každého jedného momentu. Je jedno či sa kapela nachádza zrovna v beštiálnych drviacich momentoch, alebo spomalia a hrajú na najatmosférickejšie struny, alebo jednoducho strašia v stredných tempách, vždy je výsledok rovnaký, úžasný, ohromujúci! Skladby sú silné po všetkých stránkach, každá jedna je klincom do vašej mentálnej rakvy, v každej sa nachádzajú vyslovene satanské šperkovnice s magickými kameňmi a amuletmi neuveriteľnej sily. Hudba PSEUDOGOD celkove pôsobí brutálnejšie než akýkoľvek priemerný Brutal Death, je tak nahustená a apokalyptická, že to môže nejdeného zaskočiť! Veľkým prekvapením je vokál I. S. K. H.a, nepochybujte o jeho démonických kvalitách, tu platí presne to isté čo som spomínal o autenticite hudby, jeho akýsi vnútorný rev je jedným z najšpičkovejších rukotov, aké som kedy počul. Obyčajný klasický deathový growling, alebo klasický čierny škrekot by nahrávku len pochoval, toto je hlas démona, šialenca, nič lepšie si do tohto rituálu nemožno ani priať, takže album po všetkých stránkach ponúka best of occult Black / Death pre zasvätených, inak by som 10 bodov ani nedal, jedno skurvené šialenstvo! A to som ešte nespomínal geniálny cover vystihujúci podstatu "Deathwomb Catechesis".
8/40:44/ 10 Mortuary
http://www.myspace.com/pseudogodVIVIVI
Tejto nahrávke sa mi podarilo podvedome vyhýbať dosť dlhú dobu, zrejme to bolo spôsobené mojou nedôverou voči ruskej okultnej Death/Black scéne, nejak som podvedome tušil, že to nebude nič pre mňa, keďže z tohto štátu ma neohúrila v tomto žánri žiadna kapela. Ale mýlil som sa veľmi, preveľmi. Ešte ani prvý posluch ma nejak neuistil, že sa mám do nahrávky pustiť a tak som znova a znova odkladal, až som si raz povedal, tak už dosť! Začal som počúvať PSEUDOGOD každý deň a už som sa nevedel od nahrávky odlepiť a búchal si zároveň hlavu o stôl, aký som bol obmedzený. Síce vôbec nechápem kde sa v Rusku zjavila takáto kapela, ale faktom je, že moja duša horí červenou žiarou a tlie. Ak ide o okultný Death/Black, tento žáner musí mať svoju špecifickú náladu umocnenú negatívnymi pocitmi a hlavne musí znieť autenticky a brutálne. Toto všetko "Deathwomb Catechesis" ponúka v plných priehrštiach. Najviac som sa obával melodiky, bál som sa, že bude neautentická, alebo príliš málo negatívna, no po viacerých posluchoch som podobné myšlienky veľmi rýchlo zavrhol. Materiál ponúka číro číre zlo duchovnej skazy a vlastného mentálneho pohrebu, už intro navodzuje úzkostný stav, ale intro nie je samostatné, je súčasťou prvej skladby Vehement Decimation. Ako už názov napovedá, tu sa len demoluje, pohlcuje a ponúka smrť. Gitary sú skutočne prepracované a šialené, ak by mi niekto nahrávku pustil naslepo a ja ju začal hneď vstrebávať, zrejme by som si myslel, že ide o nejakú austrálsku alebo novozélandskú kapelu, prinajhoršom čílsku. Poviem vám rovno, tento materiál môžete postaviť kľudne vedľa takých počinov ako "Beheaded Ouroboros", "Doom Cult", "Urn of Blood", "World Cremation" či "The Sun of Moloch: The Sublimation of Sulphur´s Essence Which Spawned Death And Life " a podobne. Som zvedavý, kedy budem môcť takúto vetu napísať pri nejakej slovenskej kapele, zatiaľ majú najlepší nábeh INFER. Gitary majú neuveriteľnú hustú silu s ktorou si nemusí každý poradiť, je to ako nukleárna búrka voči ktorej musíte čeliť vlastným životom, sprcha negatívnych častíc zabíjajúca vaše vnútro, myšlienky, vieru, dušu. Riffy sú z veľkej časti Black Metalové, teda pošahané tremolo víchrice, ale zahraté s takou zlovestnosťou a brutalitou, že mnohé Death Metalové kapely nedosahujú takú neuveriteľnú krutosť a barbarskosť. Na prvé počutie vás očarí hradba okázalej povrchnej primitívnosti, ale čím viac budete prenikať do hĺbky diela, tým viac si budete uvedomovať komplexnosť a celkovú hĺbku diela, zistíte, že tá primitívnosť a povrchnosť má len odradiť povrchných a neznalých poslucháčov, akýsi obranný a odpudzujúci systém. Po preniknutí do brány sa vám otvorí svet, ktorý vás ohromí hrôzou, nihilizmom, šialenstvom. Nahrávka disponuje premakaným a drviacim soundom, ani sa mi nechce veriť, že to bolo nahraté niekde v Rusku, v tomto štúdiu a s takouto produkciou by sa určite radi pochválili mnohé kapely z tohto ranku odpornosti. Pocity z nahrávky ma udupávajú pod zem, vysoké umenie čarodejníctva a satanského glorifikovania sú nacpaté do každého jedného momentu. Je jedno či sa kapela nachádza zrovna v beštiálnych drviacich momentoch, alebo spomalia a hrajú na najatmosférickejšie struny, alebo jednoducho strašia v stredných tempách, vždy je výsledok rovnaký, úžasný, ohromujúci! Skladby sú silné po všetkých stránkach, každá jedna je klincom do vašej mentálnej rakvy, v každej sa nachádzajú vyslovene satanské šperkovnice s magickými kameňmi a amuletmi neuveriteľnej sily. Hudba PSEUDOGOD celkove pôsobí brutálnejšie než akýkoľvek priemerný Brutal Death, je tak nahustená a apokalyptická, že to môže nejdeného zaskočiť! Veľkým prekvapením je vokál I. S. K. H.a, nepochybujte o jeho démonických kvalitách, tu platí presne to isté čo som spomínal o autenticite hudby, jeho akýsi vnútorný rev je jedným z najšpičkovejších rukotov, aké som kedy počul. Obyčajný klasický deathový growling, alebo klasický čierny škrekot by nahrávku len pochoval, toto je hlas démona, šialenca, nič lepšie si do tohto rituálu nemožno ani priať, takže album po všetkých stránkach ponúka best of occult Black / Death pre zasvätených, inak by som 10 bodov ani nedal, jedno skurvené šialenstvo! A to som ešte nespomínal geniálny cover vystihujúci podstatu "Deathwomb Catechesis".
8/40:44/ 10 Mortuary
http://www.myspace.com/pseudogodVIVIVI
