PURE EVIL "As Blood Turns Black, Mankind Shall Drown In Despair", Hammer of Hate, Promo CD´12, FIN
Ďalší hnijúci a skazený výkvet z krajiny tisícich jazier počúva na vábne meno PURE EVIL, malo by ísť o Blackened Death Metal, ale podobne ako v prípade ANAL BLASPHEMY, sa viac prikláňam ku Black Metalovej hudbe s malým nádychom Death Metalu. Keď si zoberiem, že takými pomyselnými predstaviteľmi tohto žánru sú DISSECTION, tak PURE EVIL oproti ním znejú priam ako čistý Black Metal. Nový 6 skladbový materiál predstavuje kapelu v čiernom a hnusnom svetle, svetle ktoré vyslovene nežiari, ale skôr sliepnúcom, skomierajúcom. Hlavným atribútom ich hudby je dosť sofistikovaná melodika, na jednej strane dosť jednoduchá, no na druhej celkom dobre zapamätateľná a silná, melodika nie vtieravá, ale plíživo odpudivá a hnilobná. Cítiť z nej nenávisť, chlad, temnú vášeň. Prvá skladba je Introm, krátka inštrumentálna predohra podá spráchnivenú ruku druhému tracku Slain By Frost, vyše 11 minútová porcia ohyzdného Black Metalu v strednom a striedmom tempe, kde sa prelínajú snáď dve základné melódie a vokál Krytha pripomína krkavčieho poločloveka, ktorý sa preháňa hlbokými lesmi. Oproti ANAL BLASPHEMY nepoužívajú PURE EVIL tie klasické Punkové tempá, bicie zväčša idú v dvoj kopákovom tandeme, niekedy mi to pripomína staré BURZUM. Ďalšia bizarná jazda nesie meno Tapa Minut, hneď od začiatku veľmi špecifická a podmanivá melodika odkazujúca na typické severské kapely, zo skladby dýcha poriadny chlad, premrznuté sriene, kľud prírody no i jej mohutnosť a hrozbu. Tento song ma oslovil zo všetkých trackov najviac, príde mi najepickejší a možno aj trochu melancholicko šialený. Veľmi dobrý refrén Tapa Minut s drsnejším gitarovým motívom a krátkou vybrnkávačkou v strede skladby. Pokračujeme trackom Blood Turns Black, jedným z dvojice skladieb, ktoré presahujú len 5 minútovú stopáž spolu so Seas of Blood. Znova mi je sympatické, že kapela sa neoddáva vyslovene najrýchlejším tempám, ale dbá aj na stredné či stredne pomalé pasáže s dobrou melodikou a slušnou prepracovanou kompozíciou. Viac sa mi páči druhá menovaná Seas of Blood s klasicky masakrujúcou Black Metalovou pohromou a temnými zvoľneniami. Celé dielo zaklincuje posledná Surun Siivet, ktorá znova dosahuje skoro 10 minút. Skladba jednoznačne najpomalšia, najpochmúrnejšia, najmelancholickejšia, cítiť určitú nostalgiu a zármutok, povedal by som, najodlišnejšia skladba celého albumu s najsilnejšou dávkou melodiky. Tak isto ako ANAL BLASPHEMY, aj PURE EVIL je jednočlenným projektom, Kryth si skomponoval a nahral všetko sám, vypomohol mu len Molestor Kadotus z ANAL BLASPHEMY a to konkrétne backing vokálmi. Kto má rád poctivý severský melodickejší, no pritom drsný a nenávistný Black Metal, bude s touto temnou porciou spokojný.
6/43:22/ 7,5 Mortuary
Ďalší hnijúci a skazený výkvet z krajiny tisícich jazier počúva na vábne meno PURE EVIL, malo by ísť o Blackened Death Metal, ale podobne ako v prípade ANAL BLASPHEMY, sa viac prikláňam ku Black Metalovej hudbe s malým nádychom Death Metalu. Keď si zoberiem, že takými pomyselnými predstaviteľmi tohto žánru sú DISSECTION, tak PURE EVIL oproti ním znejú priam ako čistý Black Metal. Nový 6 skladbový materiál predstavuje kapelu v čiernom a hnusnom svetle, svetle ktoré vyslovene nežiari, ale skôr sliepnúcom, skomierajúcom. Hlavným atribútom ich hudby je dosť sofistikovaná melodika, na jednej strane dosť jednoduchá, no na druhej celkom dobre zapamätateľná a silná, melodika nie vtieravá, ale plíživo odpudivá a hnilobná. Cítiť z nej nenávisť, chlad, temnú vášeň. Prvá skladba je Introm, krátka inštrumentálna predohra podá spráchnivenú ruku druhému tracku Slain By Frost, vyše 11 minútová porcia ohyzdného Black Metalu v strednom a striedmom tempe, kde sa prelínajú snáď dve základné melódie a vokál Krytha pripomína krkavčieho poločloveka, ktorý sa preháňa hlbokými lesmi. Oproti ANAL BLASPHEMY nepoužívajú PURE EVIL tie klasické Punkové tempá, bicie zväčša idú v dvoj kopákovom tandeme, niekedy mi to pripomína staré BURZUM. Ďalšia bizarná jazda nesie meno Tapa Minut, hneď od začiatku veľmi špecifická a podmanivá melodika odkazujúca na typické severské kapely, zo skladby dýcha poriadny chlad, premrznuté sriene, kľud prírody no i jej mohutnosť a hrozbu. Tento song ma oslovil zo všetkých trackov najviac, príde mi najepickejší a možno aj trochu melancholicko šialený. Veľmi dobrý refrén Tapa Minut s drsnejším gitarovým motívom a krátkou vybrnkávačkou v strede skladby. Pokračujeme trackom Blood Turns Black, jedným z dvojice skladieb, ktoré presahujú len 5 minútovú stopáž spolu so Seas of Blood. Znova mi je sympatické, že kapela sa neoddáva vyslovene najrýchlejším tempám, ale dbá aj na stredné či stredne pomalé pasáže s dobrou melodikou a slušnou prepracovanou kompozíciou. Viac sa mi páči druhá menovaná Seas of Blood s klasicky masakrujúcou Black Metalovou pohromou a temnými zvoľneniami. Celé dielo zaklincuje posledná Surun Siivet, ktorá znova dosahuje skoro 10 minút. Skladba jednoznačne najpomalšia, najpochmúrnejšia, najmelancholickejšia, cítiť určitú nostalgiu a zármutok, povedal by som, najodlišnejšia skladba celého albumu s najsilnejšou dávkou melodiky. Tak isto ako ANAL BLASPHEMY, aj PURE EVIL je jednočlenným projektom, Kryth si skomponoval a nahral všetko sám, vypomohol mu len Molestor Kadotus z ANAL BLASPHEMY a to konkrétne backing vokálmi. Kto má rád poctivý severský melodickejší, no pritom drsný a nenávistný Black Metal, bude s touto temnou porciou spokojný.
6/43:22/ 7,5 Mortuary
