SANGUIS IMPEREM "In Glory We March Towards Our Doom", Invictus Prods, CD´11, USA
Dosť neznáma banda pre mňa SANGUIS IMPEREM si minulý rok strihla svoj debut "In Glory We March Towards Our Doom", chlapi pochádzajú z Kalifornie a ich hudba je šialený divoký Death Metal bastardického charakteru. Album otvára podarené intro Nil Igitur Est Mors Ad Nos, akustická chytľavá vybrnkávačka, snáď jediná chytľavá melódia na albume. Potom už príde len nehumánny masaker drviacich riffov a zbesilých temp aké sa môžu vyskytovať len v tak ohyzdnom žánri ako je Death Metal. Album nie je príliš ľahké napočúvať, melodika je skresaná na minimum zrejme zámerne pre vyniknutie krutosti a brutality. Zväčša sa SANGUIS IMPEREM opierajú o poriadny nápor, valia sa vo veľkom štýle ako storočná voda, berú so sebou úplne všetko. Ich spôsob riffingu je zväčša pekelné tremolo, ale hrané s Death Metalovým feelingom, viac technicky než primitívne, viac ťažko než chladne. Taktiež púšťané riffy sa občas vyskytujú, ale nenachádzam tu klasické sekačky, či zasekávačky ako u iných Death kapiel, no i napriek tomu sa im nedá uprieť určitá ťažkosť v zmysle Heavy as Fuck. Zaujímavé je, že album som počúval veľa krát a je veľmi ťažké sa chytiť nejakej nosnej melódie v akomkoľvek songu, s niečím podobným som sa stretol napr. u CEMETERY URN. Takto pôsobí ich hudba viac komplexne, samozrejme sem tam sa nájdu hlavne v pomalších či stredných úsekoch "chytľavejšie" postupy, ale ani tie zďaleka nedosahujú chytľavosť melodiky z intra, to pochádza akoby od iných autorov. Určitú podobnosť v hudbe by som prirovnal k Amíkom MALEVOLENT CREATION v naturalistickom prejave, zverskosti, no Floriďania sú skôr uchopiteľní. V päťke Inherit Decay príde na rad aj dosť pomalé, skoro až Doomové tempo čo rozhodne poteší a prekvapí, ale po tejto spomaľovačke príde hneď zas zbesilé tempo s divokým krátkym sólom. V hudbe SANGUIS IMPEREM mi tak trochu chýba feeling z hudby, príde mi to ako samoúčelný masaker veľmi podobných skladieb. Veľkú "zlobu" pôsobí bicman J. G., jeho spôsob bubnovania je megalomanský, hlavne on ženie kapelu k animálnym rýchlostiam, ale samozrejme hrá dosť pestro, používanie mnohých prechodov, klepačiek, striedanie temp je samozrejmosťou. Za výborné považujem aj vokály, ukážkový hlboký murmur býva často dopĺňaný despotickým škrekom psychopata, to ešte viac podtrhuje celkovú besnosť diela. Celkom zaujímavý je rozbeh skladby Heralds of Triumph, tu je cítiť aký taký náznak po chytľavosti, skladba znie tak marticky aj vďaka bojovému tempu na začiatku, ale aj celkove cítiť obrovské odhodlanie po agresivite a ničení, u mňa jeden z najzásadnejších songov z tohto albumu. Priam Black Metalovo je požehnaná osmička Pathetic Obsecration s Blackovým tremolom a najblackovejším vokálom, ale aj tu príde na rad smrtiace šialenstvo. Zvukovo je na tom "In Glory We March Towards Our Doom" veľmi slušne, taktiež mi ich sound pripomína už spomínaných Floriďanov na ich stredných albumoch, živelnosť, nespútanosť, agresivita, ale pritom profesionalita. Osobne mám radšej kapely, ktoré sú buď omnoho chytľavejšie a vedia pripraviť silnejší materiál, alebo opačne, kapely vychádzajúce z absolútneho chaosu, ktoré vám pokrútia myšlienky a navodia atmosféru nepoznaného. SANGUIS IMPEREM je niečo uprostred týchto dvoch skupín kapiel. Album zdobí pekný výjav zo starovekej vojny, čo sa určite počíta.
9/37:54/ 7,75 Mortuary
http://www.myspace.com/sanguisimperem
Dosť neznáma banda pre mňa SANGUIS IMPEREM si minulý rok strihla svoj debut "In Glory We March Towards Our Doom", chlapi pochádzajú z Kalifornie a ich hudba je šialený divoký Death Metal bastardického charakteru. Album otvára podarené intro Nil Igitur Est Mors Ad Nos, akustická chytľavá vybrnkávačka, snáď jediná chytľavá melódia na albume. Potom už príde len nehumánny masaker drviacich riffov a zbesilých temp aké sa môžu vyskytovať len v tak ohyzdnom žánri ako je Death Metal. Album nie je príliš ľahké napočúvať, melodika je skresaná na minimum zrejme zámerne pre vyniknutie krutosti a brutality. Zväčša sa SANGUIS IMPEREM opierajú o poriadny nápor, valia sa vo veľkom štýle ako storočná voda, berú so sebou úplne všetko. Ich spôsob riffingu je zväčša pekelné tremolo, ale hrané s Death Metalovým feelingom, viac technicky než primitívne, viac ťažko než chladne. Taktiež púšťané riffy sa občas vyskytujú, ale nenachádzam tu klasické sekačky, či zasekávačky ako u iných Death kapiel, no i napriek tomu sa im nedá uprieť určitá ťažkosť v zmysle Heavy as Fuck. Zaujímavé je, že album som počúval veľa krát a je veľmi ťažké sa chytiť nejakej nosnej melódie v akomkoľvek songu, s niečím podobným som sa stretol napr. u CEMETERY URN. Takto pôsobí ich hudba viac komplexne, samozrejme sem tam sa nájdu hlavne v pomalších či stredných úsekoch "chytľavejšie" postupy, ale ani tie zďaleka nedosahujú chytľavosť melodiky z intra, to pochádza akoby od iných autorov. Určitú podobnosť v hudbe by som prirovnal k Amíkom MALEVOLENT CREATION v naturalistickom prejave, zverskosti, no Floriďania sú skôr uchopiteľní. V päťke Inherit Decay príde na rad aj dosť pomalé, skoro až Doomové tempo čo rozhodne poteší a prekvapí, ale po tejto spomaľovačke príde hneď zas zbesilé tempo s divokým krátkym sólom. V hudbe SANGUIS IMPEREM mi tak trochu chýba feeling z hudby, príde mi to ako samoúčelný masaker veľmi podobných skladieb. Veľkú "zlobu" pôsobí bicman J. G., jeho spôsob bubnovania je megalomanský, hlavne on ženie kapelu k animálnym rýchlostiam, ale samozrejme hrá dosť pestro, používanie mnohých prechodov, klepačiek, striedanie temp je samozrejmosťou. Za výborné považujem aj vokály, ukážkový hlboký murmur býva často dopĺňaný despotickým škrekom psychopata, to ešte viac podtrhuje celkovú besnosť diela. Celkom zaujímavý je rozbeh skladby Heralds of Triumph, tu je cítiť aký taký náznak po chytľavosti, skladba znie tak marticky aj vďaka bojovému tempu na začiatku, ale aj celkove cítiť obrovské odhodlanie po agresivite a ničení, u mňa jeden z najzásadnejších songov z tohto albumu. Priam Black Metalovo je požehnaná osmička Pathetic Obsecration s Blackovým tremolom a najblackovejším vokálom, ale aj tu príde na rad smrtiace šialenstvo. Zvukovo je na tom "In Glory We March Towards Our Doom" veľmi slušne, taktiež mi ich sound pripomína už spomínaných Floriďanov na ich stredných albumoch, živelnosť, nespútanosť, agresivita, ale pritom profesionalita. Osobne mám radšej kapely, ktoré sú buď omnoho chytľavejšie a vedia pripraviť silnejší materiál, alebo opačne, kapely vychádzajúce z absolútneho chaosu, ktoré vám pokrútia myšlienky a navodia atmosféru nepoznaného. SANGUIS IMPEREM je niečo uprostred týchto dvoch skupín kapiel. Album zdobí pekný výjav zo starovekej vojny, čo sa určite počíta.
9/37:54/ 7,75 Mortuary
http://www.myspace.com/sanguisimperem
