Keď sa povie TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU, zareaguje určite každý, alebo aspoň skupina reagujúcich výrazne prevýši skupinu nereagujúcich a reakcia samotná sa bude pohybovať buď v okolí termínov: ,,Tebe sa to páči? Ty si úchyl...“ alebo „Je to skvost! KLASIKA!“
Hooperov filmový debut z roku 1974, ktorého námet ho napadol v priestoroch preplneného železiarstva, sa nedá označiť inak ako nadmieru kontroverzný, priamočiary, legendárny, kultový, chorý...zo snímku na hony páchne morbídna aróma. Táto „aróma“ diváka buď hneď odradí, alebo pritiahne a bezprostredne narkotizuje. „Aróma“ nemusí byť myslená iba symbolicky, napr. pri točení záverečnej večere vo vysokej teplote v miestnosti páchlo hnijúce jedlo a telá mŕtvych zvierat. Asi toľko k vôni zvrátených končín Texasu.
Dej a spôsob akým sa rozpráva je jednoduchý a realistický, film celkovo uctieva tradíciu „za málo peňazí veľa muziky (hrôzy)“, patrí do skupiny filmov ako HALLOWEEN (1978) EVIL DEAD (1980) alebo BLAIR WITCH PROJECT (1999), kde je nevýhoda nízkeho rozpočtu prekrútená v prospech a dotvára autentickosť príbehu, taktiež tomu dopomáha úvodný príhovor (Čosi málo sa naozaj zakladá na realite, presnejšie na prípade Eda Geina). Štyria mladí „hipíci“ sa vyberú na výlet, v odľahlej oblasti im dojde benzín a sú obeťami zdegenerovanej kanibalskej rodiny pracovníkov z bitúnka. Jednoduché a úderné, rozvíjajúce sa v splatterovom a slasherovom štýle okorenené zrnitým obrazom, divák zdieľa všetok des spolu s postavami. Vizuálne spracovanie je vo svojej čisto-čistej makabróznosti uchvacujúce, spomeniem aspoň úvodnú sochu z exhumovaných tiel, interiér domu vyzdobený ľudskými pozostatkami (kreativite sa tu medze nekladú :o) ).
Vynikajúco sa pracuje s náznakovosťou, prvé stretnutie sa s členom vypečenej famílie ako stopárom, narazenie na ich záhradu, kde niečo skrátka nesedí...Dejové zvraty, únik sa zdá nemožný, nešetrný hysterický útok nedá divákovi vydýchnuť a graduje v podobe nezabudnuteľnej záverečnej večere. Večera spája dokopy brutalitu a zvrátenosť rodiny s jej hierarchiou, rodina je tu istom uhle pohľadu rodina ako je každá iná- panuje tu disciplína, poriadok, mladí rešpektujú starších atď.
Šokujúce výjavy sprevádza naozaj chorá „hudba“, pozostávajúca z hukotu budíka, škrípania a vŕzgania, čo v symbióze s takými sekvenciami ako sú sekané zábery na zhrozené oko poslednej žijúcej obete tvorí vrcholný hororový zážitok.
Posledné minúty naplno patria nezabudnuteľnej postave ,mentálne zaostalému kvíkajúcemu „tlstoprdovi“ v maske z ľudskej kože, Leatherfaceovi, krúžiacemu v amoku nad hlavou s motorovou pílou nad hlavou s východom slnka v pozadí. Konská dávka čistého desu. Posledný záber na tvár poslednej žijúcej a koniec.
TEXASÝ MASAKER je vskutku zvrátený a bujaro šokujúci, nie však úchylný alebo gýčový (na to je práca pod taktovkou Hoopera priveľmi kvalitná), o čom svedčí aj výskyt filmu v múzeu moderného umenia. Samozrejme, na „masakre s motorovkou“ sa priživila kopa pokračovaní, či variácií na túto tému a v neposlednom rade tiež remake, ktorý, diplomaticky povedané, za moc nestojí.
WHAT HAPPENED IS TRUE. NOW THE MOTION PICTURE THAT´S JUST AS REAL.
Poltergeist
Hooperov filmový debut z roku 1974, ktorého námet ho napadol v priestoroch preplneného železiarstva, sa nedá označiť inak ako nadmieru kontroverzný, priamočiary, legendárny, kultový, chorý...zo snímku na hony páchne morbídna aróma. Táto „aróma“ diváka buď hneď odradí, alebo pritiahne a bezprostredne narkotizuje. „Aróma“ nemusí byť myslená iba symbolicky, napr. pri točení záverečnej večere vo vysokej teplote v miestnosti páchlo hnijúce jedlo a telá mŕtvych zvierat. Asi toľko k vôni zvrátených končín Texasu.
Dej a spôsob akým sa rozpráva je jednoduchý a realistický, film celkovo uctieva tradíciu „za málo peňazí veľa muziky (hrôzy)“, patrí do skupiny filmov ako HALLOWEEN (1978) EVIL DEAD (1980) alebo BLAIR WITCH PROJECT (1999), kde je nevýhoda nízkeho rozpočtu prekrútená v prospech a dotvára autentickosť príbehu, taktiež tomu dopomáha úvodný príhovor (Čosi málo sa naozaj zakladá na realite, presnejšie na prípade Eda Geina). Štyria mladí „hipíci“ sa vyberú na výlet, v odľahlej oblasti im dojde benzín a sú obeťami zdegenerovanej kanibalskej rodiny pracovníkov z bitúnka. Jednoduché a úderné, rozvíjajúce sa v splatterovom a slasherovom štýle okorenené zrnitým obrazom, divák zdieľa všetok des spolu s postavami. Vizuálne spracovanie je vo svojej čisto-čistej makabróznosti uchvacujúce, spomeniem aspoň úvodnú sochu z exhumovaných tiel, interiér domu vyzdobený ľudskými pozostatkami (kreativite sa tu medze nekladú :o) ).
Vynikajúco sa pracuje s náznakovosťou, prvé stretnutie sa s členom vypečenej famílie ako stopárom, narazenie na ich záhradu, kde niečo skrátka nesedí...Dejové zvraty, únik sa zdá nemožný, nešetrný hysterický útok nedá divákovi vydýchnuť a graduje v podobe nezabudnuteľnej záverečnej večere. Večera spája dokopy brutalitu a zvrátenosť rodiny s jej hierarchiou, rodina je tu istom uhle pohľadu rodina ako je každá iná- panuje tu disciplína, poriadok, mladí rešpektujú starších atď.
Šokujúce výjavy sprevádza naozaj chorá „hudba“, pozostávajúca z hukotu budíka, škrípania a vŕzgania, čo v symbióze s takými sekvenciami ako sú sekané zábery na zhrozené oko poslednej žijúcej obete tvorí vrcholný hororový zážitok.
Posledné minúty naplno patria nezabudnuteľnej postave ,mentálne zaostalému kvíkajúcemu „tlstoprdovi“ v maske z ľudskej kože, Leatherfaceovi, krúžiacemu v amoku nad hlavou s motorovou pílou nad hlavou s východom slnka v pozadí. Konská dávka čistého desu. Posledný záber na tvár poslednej žijúcej a koniec.
TEXASÝ MASAKER je vskutku zvrátený a bujaro šokujúci, nie však úchylný alebo gýčový (na to je práca pod taktovkou Hoopera priveľmi kvalitná), o čom svedčí aj výskyt filmu v múzeu moderného umenia. Samozrejme, na „masakre s motorovkou“ sa priživila kopa pokračovaní, či variácií na túto tému a v neposlednom rade tiež remake, ktorý, diplomaticky povedané, za moc nestojí.
WHAT HAPPENED IS TRUE. NOW THE MOTION PICTURE THAT´S JUST AS REAL.
Poltergeist
The Texas Chain Saw Massacre,
Tobe Hooper,
1974, USA
Tobe Hooper,
1974, USA
WHO WILL SURVIVE AND WHAT WILL BE LEFT OF THEM?
