THRONG OF SHOGGOTHS "Nauseated And Terrified For The Fututre", Bushido, Demo ´11, USA
Priznám sa, že súčasná vlna Stoner Doom Metalu mi nie je dva krát sympatická, všetky tie kapely mi prídu na jedno kopyto a je z toho obrovský trend v extrémnom Metale. To americkí THRONG OF SHOGGOTHS sú taktiež z časti nakazení týmto trendom, ale našťastie to nie je ten klasický Stoner Sludge Doom. Kapela pochádza z Birminghamu, štát Alabama. Táto banda troch podivínov je veru zvláštnou záležitosťou, tá špinavosť vychádzajúca zo Stoner či Sludge je prítomná, ale všetko podané omnoho brutálnejšie, Death Metalovo, našťastie vokály nepodľahli experimentovaniu až na jednu výnimku. Prvou skladbou dema je Fathomless Sorrow, už z prvých riffov vám popod nos zavoní vznášajúca sa atmosféra temnoty a strachu, tieto riffy sú hneď striedané viac hutnejšími a rytmickejšími riffmi a toto je taký celkový princíp THRONG OF SHOGGOTHS, striedanie atmosféry s rytmickou brutalitou. Ich brutalita ale nie je tou typickou extrémnosťou akou disponujú Brutal Death kapely, ide o brutalitu v rámci možnosti tohto okrajového žánru. Skladba je rozťahaná na plochu 7 min. 33 sekúnd, riffy sa občas prapodivne menia v technické a hneď na to sú znova vstrebané jednoduchou brutalitou, či atmosférou. Skladba má zvláštnu štruktúru, zvláštnu atmosféru aj zvuk. Ku koncu ale gitaristi začnú experimentovať aj rytmicky aj technicky, výpady, zbesilé tremolo ala PORTAL na pár sekúnd, proste jeden psycho kolotoč. Práve tieto momenty robia túto kapelu zaujímavou. Vokál je samozrejme poriadne hlboký growling s možnosťou zrozumiteľnosti, hodiaci sa do tohto šialeného experimentu. Osobne z ich hudby cítim, že sa nesnažia svoje vízie prikloniť na stranu rozumu, teda myslím tým to, že príliš nad všetkým nerozmýšľajú, skôr dávajú priestor pocitom, experimentovaniu či miernej improvizácii. Druhá skladba Yog-Sothoth Is The Gate, je oproti predošlej viac temná a hlavne pomalšia a ešte viac atmosférickejšia, túto skladbu považujem za jednu z najlepších, pocity bizarnosti sa dostavia ihneď, je v tom niečo čudné, staré, spráchnivené. Melodika je fakt úžasná, hlavný melodický riff sa vám vryje celkom rýchlo do pamäte, pomalosť sa mieša so špinavosťou soundu. Iné riffy v tejto skladbe sú zas skôr akoby len nutné zlo, púšťané, umrlčie, slúžia skôr rytmicky. Asi v polke skladby ale príde nečakaný zvrat s experimentálnym psychadelickým sólom, neskôr gitara začne vrstviť drsné sekané riffy aby sa následne na to vrátila celá skladba do pôvodnej zomierajúcej hrôzy. Skladba je druhou najdlhšou na tomto deme, skoro 10 min. Najdivnejšou, najslabšou a najnepochopiteľnejšou skladbou je nasledujúca Detestable čo je čistý Hard Core Punk so streleným vokálom, našťastie táto skladba dosahuje najkratšiu časomieru, len niečo cez dve minúty, nechápem význam tejto skladby. Ďalšia Cthulhu Fhtagn prináša ďalšie znepokojivé posolstvo a tento song je zrejme najatmosférickejším kúskom tohto diela. Skladba sa pomaly vlečie ako zelene lepkavý sliz vo vašich snoch, ktoré nikdy nekončia, zaujímavé sú celkové premeny a vývoj skladby, veľmi podarená záležitosť! Ďalšou divnou skladbou je ďalšia Anathema, song začína melodickou vokálnou linkou, ktorú hneď na to skopíruje gitarový riff a potom znova príde melodický vokál, opakujúci sa zo začiatku. Nasleduje rýchlejšie, svižnejšie tempo, dosť iné riffy než ste mali možnosť doposiaľ počuť, znova príde už známy melodicky spievaný refrén až do úplného spomalenia, temnoty, z ktorej sa vám vyhádžu vyrážky, zrejme najpomalšia a najtemnejšia pasáž a znova návrat k úvodnému riffu. Tu je vokál viac Black Metalovejší, ale prelína sa murmurom. Poslednou a najdlhšou skladbou je The Great Release, rozbieha sa veľmi pomaly za doprovodu bicích, postupne sa pridáva basa, akustická elektrická gitara, ktorá tu navodzuje tajomnú atmosféru, potom prichádza sólo, skladba prirodzene prejde do ťažkého pomaly sa valiaceho Death Metalu so zdvojenými vokálmi. Koho by som inštrumentálne vyzdvihol z tejto kapely je bicman Chris Hendrix, ktorý má stále zapotreby používať prechody, je to jeho špecialita, jeho prechodové masakre sú charakteristické pre celé demo, nebojí sa ich použiť dokonca ani pri najpomalších momentoch, v hre sa vyslovene baží a vyžíva, kde môže, tam dá prechod, neustále experimentuje a myslím, že aj improvizuje, je to dosť kreatívny bicman. Nazvučenie jeho sady je pritom akoby hral na prázdne krabice od TV, to treba počuť. Zaujímavosť dodám, že kapela má aj oficiálny klip ku skladbe Cthulhu Fhtagn, je ním zostrih z filmu Häxan (Witchcarft Through The Ages) z roku 1922, ide vlastne o dokument o dejinách čarodejníctva, tento klip si rozhodne nenechajte ujsť, ide o nevšedné pocity zo zvuku a obrazu. Pripomínať, že kapela je veľmi inšpirovaná H. P. Lovecraftom snáď nemá ani význam, takže koho táto recenzia zaujala opisom hudby tohto telesa, skúste to.
6/41:03/ 8,75 Mortuary
http://www.myspace.com/throngofshoggoths
Priznám sa, že súčasná vlna Stoner Doom Metalu mi nie je dva krát sympatická, všetky tie kapely mi prídu na jedno kopyto a je z toho obrovský trend v extrémnom Metale. To americkí THRONG OF SHOGGOTHS sú taktiež z časti nakazení týmto trendom, ale našťastie to nie je ten klasický Stoner Sludge Doom. Kapela pochádza z Birminghamu, štát Alabama. Táto banda troch podivínov je veru zvláštnou záležitosťou, tá špinavosť vychádzajúca zo Stoner či Sludge je prítomná, ale všetko podané omnoho brutálnejšie, Death Metalovo, našťastie vokály nepodľahli experimentovaniu až na jednu výnimku. Prvou skladbou dema je Fathomless Sorrow, už z prvých riffov vám popod nos zavoní vznášajúca sa atmosféra temnoty a strachu, tieto riffy sú hneď striedané viac hutnejšími a rytmickejšími riffmi a toto je taký celkový princíp THRONG OF SHOGGOTHS, striedanie atmosféry s rytmickou brutalitou. Ich brutalita ale nie je tou typickou extrémnosťou akou disponujú Brutal Death kapely, ide o brutalitu v rámci možnosti tohto okrajového žánru. Skladba je rozťahaná na plochu 7 min. 33 sekúnd, riffy sa občas prapodivne menia v technické a hneď na to sú znova vstrebané jednoduchou brutalitou, či atmosférou. Skladba má zvláštnu štruktúru, zvláštnu atmosféru aj zvuk. Ku koncu ale gitaristi začnú experimentovať aj rytmicky aj technicky, výpady, zbesilé tremolo ala PORTAL na pár sekúnd, proste jeden psycho kolotoč. Práve tieto momenty robia túto kapelu zaujímavou. Vokál je samozrejme poriadne hlboký growling s možnosťou zrozumiteľnosti, hodiaci sa do tohto šialeného experimentu. Osobne z ich hudby cítim, že sa nesnažia svoje vízie prikloniť na stranu rozumu, teda myslím tým to, že príliš nad všetkým nerozmýšľajú, skôr dávajú priestor pocitom, experimentovaniu či miernej improvizácii. Druhá skladba Yog-Sothoth Is The Gate, je oproti predošlej viac temná a hlavne pomalšia a ešte viac atmosférickejšia, túto skladbu považujem za jednu z najlepších, pocity bizarnosti sa dostavia ihneď, je v tom niečo čudné, staré, spráchnivené. Melodika je fakt úžasná, hlavný melodický riff sa vám vryje celkom rýchlo do pamäte, pomalosť sa mieša so špinavosťou soundu. Iné riffy v tejto skladbe sú zas skôr akoby len nutné zlo, púšťané, umrlčie, slúžia skôr rytmicky. Asi v polke skladby ale príde nečakaný zvrat s experimentálnym psychadelickým sólom, neskôr gitara začne vrstviť drsné sekané riffy aby sa následne na to vrátila celá skladba do pôvodnej zomierajúcej hrôzy. Skladba je druhou najdlhšou na tomto deme, skoro 10 min. Najdivnejšou, najslabšou a najnepochopiteľnejšou skladbou je nasledujúca Detestable čo je čistý Hard Core Punk so streleným vokálom, našťastie táto skladba dosahuje najkratšiu časomieru, len niečo cez dve minúty, nechápem význam tejto skladby. Ďalšia Cthulhu Fhtagn prináša ďalšie znepokojivé posolstvo a tento song je zrejme najatmosférickejším kúskom tohto diela. Skladba sa pomaly vlečie ako zelene lepkavý sliz vo vašich snoch, ktoré nikdy nekončia, zaujímavé sú celkové premeny a vývoj skladby, veľmi podarená záležitosť! Ďalšou divnou skladbou je ďalšia Anathema, song začína melodickou vokálnou linkou, ktorú hneď na to skopíruje gitarový riff a potom znova príde melodický vokál, opakujúci sa zo začiatku. Nasleduje rýchlejšie, svižnejšie tempo, dosť iné riffy než ste mali možnosť doposiaľ počuť, znova príde už známy melodicky spievaný refrén až do úplného spomalenia, temnoty, z ktorej sa vám vyhádžu vyrážky, zrejme najpomalšia a najtemnejšia pasáž a znova návrat k úvodnému riffu. Tu je vokál viac Black Metalovejší, ale prelína sa murmurom. Poslednou a najdlhšou skladbou je The Great Release, rozbieha sa veľmi pomaly za doprovodu bicích, postupne sa pridáva basa, akustická elektrická gitara, ktorá tu navodzuje tajomnú atmosféru, potom prichádza sólo, skladba prirodzene prejde do ťažkého pomaly sa valiaceho Death Metalu so zdvojenými vokálmi. Koho by som inštrumentálne vyzdvihol z tejto kapely je bicman Chris Hendrix, ktorý má stále zapotreby používať prechody, je to jeho špecialita, jeho prechodové masakre sú charakteristické pre celé demo, nebojí sa ich použiť dokonca ani pri najpomalších momentoch, v hre sa vyslovene baží a vyžíva, kde môže, tam dá prechod, neustále experimentuje a myslím, že aj improvizuje, je to dosť kreatívny bicman. Nazvučenie jeho sady je pritom akoby hral na prázdne krabice od TV, to treba počuť. Zaujímavosť dodám, že kapela má aj oficiálny klip ku skladbe Cthulhu Fhtagn, je ním zostrih z filmu Häxan (Witchcarft Through The Ages) z roku 1922, ide vlastne o dokument o dejinách čarodejníctva, tento klip si rozhodne nenechajte ujsť, ide o nevšedné pocity zo zvuku a obrazu. Pripomínať, že kapela je veľmi inšpirovaná H. P. Lovecraftom snáď nemá ani význam, takže koho táto recenzia zaujala opisom hudby tohto telesa, skúste to.
6/41:03/ 8,75 Mortuary
http://www.myspace.com/throngofshoggoths
