ULCERATE „The Destroyers of All“, Willowtip Records CD´11, NZL
Newzealandskí deathmetaloví umelci, ktorí pôsobia na scéne už asi 8 rokov, po svojich dvoch fullengthoch prispeli do sveta ďalším skvelým albumom, „The Destroyers of All“. Pri počúvaní nového diela Ulcerate vás už úvodom stiahne disharmonická akustická gitara a geniálne prechody bicmana do nemého úžasu. Už dlho som nepočula tak dokonale vyvážený chaos. Jednotlivé pasáže, kde je relatívny kľud a zúfala atmosféra, sú uľahčujúce pauzy medzi diabolskými víchricami, rýchly dvojkopák Jamieho, prechody medzi jednotlivými tom tomami a klepot po čineloch, geniálne zladené s gitarou Hoggarda, ktorý neuveriteľné mení akoby svoje nálady, každú chvíľu môžeme počuť iný gitarový riff, figúru. Vokál Paula je ako stvorený pre toto šialenstvo. Musíme sa riadne započúvať aby nám neušiel jediný detail, pri počúvaní nemožno rozmýšľať, hneď vám niečo unikne. Pri porovnaní s niektorými inými kapelkami, tento album má dušu, má niečo do seba.. Nie je to len taký bezcieľny rachot, treskot...je kompletne vyhraný do každého detailu. Chlapíci nám ukázali čoho všetkého sú schopní na maximum až do poslednej sekundy tejto novej vecičky. Album „The Destroyers of All“ môžeme prirovnať k novšej tvorbe Deathspell Omega, ale v deathmetalovom prevedení. Síce sú menej disharmonickí a človeku nechajú viac času na rozdýchanie toľkého zla v jednom albume než samotný Deathspell. Pri počúvaní každého songu je dobré nechať svoju fantáziu sa rozvíjať, unášať sa jednotlivými výjavmi vášho ja, nechať voľne plynúť vaše predstavy akoby ste snívali.. Žiadne logické poradie, žiaden priestor, ani čas neexistuje. To čo s mojou hlavou robí každý song, vám tu nejdem rozpisovať, lebo by som napísala knihu so 7 kapitolami :D.. Ako prezradil sám Jamie, chcel dokázať, aby jeho skladby mali viac „otvorený“ zvuk a aby ich mohol človek precítiť. Podarilo sa. Pre mňa ozaj naj je šiesta skladba Omens, ale medzi toľkou nádherou sa ťažko vyberalo. Neuveriteľné.. to zúfalstvo, nádejná beznádej, sám paradox, ponuré, smutné tóny, ktoré kontrastujú s tou krásou tohto deathmetaloveho umenia.. Akoby všetko to zlo malo pokračovať len s jedným úmyslom nás vtiahnuť a nikdy nepustiť.. Po troch minútach sa skladba rozbehne, človek sa stráca v tej víchrici.. Slová nemajú cenu pri opise tejto skladby, jednoducho nechám to celé na vás. Zážitok! Texty jednotlivých skladieb riešia ľudskú existenciu, negatívne vlastnosti ľudí, bezvýchodiskové situácie, hovoria o nás ako ničiteľoch všetkého... Vycítite tu ničivosť aj v jednotlivých skladbách.. Predchádzajúci album „Everything Is Fire“ bol viac technickejší než najnovší materiál, vychádza z neho viac zloby a v novšom viac beznádeje. V albume „Everything Is Fire“ si nedávajú servítku pred ústa čo sa hudby týka, hlavne zbesilo a s plnou energiou zahladiť všetko zo zeme, je tam cítiť nenávisť viac než v „Destroyers of all“.. Tento album nám má odkázať, ako už je povedané v jeho názve, že sme ničitelia všetkého, je celý o nás, ľudských bytostiach, ktoré všetko berú až s prílišnou ľahkovážnosťou.. Toto umelecké dielo ma bude ešte veľmi dlho vyvádzať z rovnováhy a tak to má byť. Originálny zážitok a nech to tak je aj naďalej.
7/52:49/ 10 Deathaura
http://www.myspace.com/ulcerate