VASSAFOR "Obsidian Codex", Parasitic Records, CD´12, NZL
Tak konečne sme sa dočkali plného albumu od novozélandských VASSAFOR, kapelu tvoria dvaja členovia VK a BP, VK hral napr. v DIOCLETAIN, ULCERATE ale tiež vypomáhal naživo u BLASPHEMY a BP sa doteraz činil len v MALEVOLENCE. Táto potemná banda vznikla už 94tom a nahrala prvé a jediné demo, potom prišiel rozpad. Až v roku 2005 sa znovu sformovala a hneď priniesli druhé demo, neskôr sa objavili ďalšie Epčká, demá až tento rok, vlastne prednedávnom sa konečne objavil vytúžený debut "Obsidian Codex". Takže, čo môžete od VASSAFOR čakať?? Povedal by som, že najtemnejšiu hudbu, akú dokáže človek vytvoriť v rámci extrémneho Metalu. Aj keď sa tu jedná o Black Metal, určite nejde o typický Black Metal tak ako ho poznáme zo severu, či z Grécka, alebo Poľska atd. Chlapi vytvárajú niečo robustne rituálneho, odpudivého a tak nechutne nakazeného, že obyčajného smrteľníka ich tóny budú odrádzať už na prvé počutie, melodika neprináša nič dobrého, vhodného do dobrého a pozitívneho sveta, tu sa operuje výhradne s tým najnegatívnejším a najčernejším umením až po sféry neprebádané, neznáme, netušené. Ich veľkou špecialitou je kombinovanie rýchlych drvivých sekvencií, ktoré vás umlátia do kašovitého stavu až po najpomalšie hnijúce mokvance aké sa v Black Metale kedy nachádzali, práve toto robí VASSAFOR kapelou výnimočnou a silne mocnou. Započúvajme sa do druhej skladby Rites of Ascension, tie obludné melódie museli vytvoriť nečisté tiene v podzemí, na jednej strane veľmi chytľavé, na druhej tak odpudzujúce a zvrhlé, že lepším výberom bude zrejme samovražda. Skladba sa miestami ťahá ako 200 rokov pochované telá plaziace sa po hline oslobodené od smrti pomocou čiernych zaklínadiel. Skurvene nečistý sound je samozrejme pre VASSAFOR úplne typický, tak ako aj na ich predošlých nahrávkach, nech si vraví kto chce čo chce, ich garážové, kobkovité, blikotajúce a tlejúce znenie je jednoducho pohlcujúce a zarážajúce zároveň, fascinácia úplnou tmou a biednou ničotou a snáď skazou, hnitím, slizkosťou, toto všetko sa na vás nalepí ako larvy po vstupe do iných sfér. Na jednej strane je sound VASSAFOR riedky, dostatočne si uvedomujem jednotlivé nástroje, sú nazvučené každý inak, čiže z toho nevzniká až taký krvavý guláš ako u iných našlapaných prvoplánových kapiel, bicie sú niekde v pozadí, ale ich nazvučenie je vyslovene rituálne, nedominantné, ale výhražné! Kopáky často ani nepočuť, skôr drevený rytmičák a cinkajúce činely, gitary tiež nie sú zrovna dominantné a ohlušujúco burcujúce, dokonca aj vokál sa zdá, akoby prichádzal niekde z neznámej diaľky, z iných svetov nepoznaných, celkove ich hudba prichádza akoby z podivných portálov a to je práve to, čo je ďalšia zaujímavá vec. V tomto zvuku vzniká zaujímavý a atmosférický priestor v ktorom spia nečisté a bludné tiene, stačí len vysloviť ich mená a v momente zaútočia. Takže z tohto pohľadu je sound VASSAFOR úplne rovnocenným nástrojom pre feeling ako samotná hudba, bez tohto zvuku by to nemalo seba menší význam. Sklady a kompozícia sú ďalším špecifikom kapely, keďže skladby sa pohybujú v rozmedzí cez 3 minúty až po skoro pol hodinové epické diela, nenadarmo má album dĺžku bežného filmu čo je na strávenie veľmi náročná vec. Hudba VASSAFOR je tu pre vaše morbídne a schátralé duchovno, 93 minútová šialenosť a zrútenie do priepastí ničoty, presne takto si predstavujem najobskúrnejší Black Metal. Ono celkove tu je aj niečo Death Metalové, keďže VK hral aj v typickej a dokonca aj dosť technickej Deathovej horde, určite má v podvedomí aj mnoho smrtiacich hmiel, ktoré sa nechcene prenášajú aj sem. Tu sa jedná ale o hudbu veľmi primitívnu, jednoduchú, často extrémne pomalé púšťané riffy padajúce do až pohrebnej skazy, pri rýchlych momentoch zas pošahané tremolá. Za najlepší song vyberám Sunya (Void Paradox), ktorý sa objavil už na ich predošlom prome, tento song je stelesnením najhroznejších mučení a snáď mohutným privolaním všetkých driemajúcich entít, ktoré sa nachádzajú a prebývajú v priestore, ktorý som spomínal pri sounde. Grandiózne sóla sú len ďalším geniálnym elementom tohto diela, sú zahraté s veľmi silnou dávkou fanatickej oddanosti pre dokonalú temnotu, skomponované s umeleckým hlbokým cítením veľmi šialene a precízne. Nenachádzam jednej chyby na tomto diele obskúrnosti, absolútne vyčíňanie v strašidelnom vortexe z čias starších než si ľudská rasa dokáže pamätať, žeby album roka?
9/01:33:11/ 10 Mortuary
www.facebook.com/pages/Vassafor/122700671091826
Tak konečne sme sa dočkali plného albumu od novozélandských VASSAFOR, kapelu tvoria dvaja členovia VK a BP, VK hral napr. v DIOCLETAIN, ULCERATE ale tiež vypomáhal naživo u BLASPHEMY a BP sa doteraz činil len v MALEVOLENCE. Táto potemná banda vznikla už 94tom a nahrala prvé a jediné demo, potom prišiel rozpad. Až v roku 2005 sa znovu sformovala a hneď priniesli druhé demo, neskôr sa objavili ďalšie Epčká, demá až tento rok, vlastne prednedávnom sa konečne objavil vytúžený debut "Obsidian Codex". Takže, čo môžete od VASSAFOR čakať?? Povedal by som, že najtemnejšiu hudbu, akú dokáže človek vytvoriť v rámci extrémneho Metalu. Aj keď sa tu jedná o Black Metal, určite nejde o typický Black Metal tak ako ho poznáme zo severu, či z Grécka, alebo Poľska atd. Chlapi vytvárajú niečo robustne rituálneho, odpudivého a tak nechutne nakazeného, že obyčajného smrteľníka ich tóny budú odrádzať už na prvé počutie, melodika neprináša nič dobrého, vhodného do dobrého a pozitívneho sveta, tu sa operuje výhradne s tým najnegatívnejším a najčernejším umením až po sféry neprebádané, neznáme, netušené. Ich veľkou špecialitou je kombinovanie rýchlych drvivých sekvencií, ktoré vás umlátia do kašovitého stavu až po najpomalšie hnijúce mokvance aké sa v Black Metale kedy nachádzali, práve toto robí VASSAFOR kapelou výnimočnou a silne mocnou. Započúvajme sa do druhej skladby Rites of Ascension, tie obludné melódie museli vytvoriť nečisté tiene v podzemí, na jednej strane veľmi chytľavé, na druhej tak odpudzujúce a zvrhlé, že lepším výberom bude zrejme samovražda. Skladba sa miestami ťahá ako 200 rokov pochované telá plaziace sa po hline oslobodené od smrti pomocou čiernych zaklínadiel. Skurvene nečistý sound je samozrejme pre VASSAFOR úplne typický, tak ako aj na ich predošlých nahrávkach, nech si vraví kto chce čo chce, ich garážové, kobkovité, blikotajúce a tlejúce znenie je jednoducho pohlcujúce a zarážajúce zároveň, fascinácia úplnou tmou a biednou ničotou a snáď skazou, hnitím, slizkosťou, toto všetko sa na vás nalepí ako larvy po vstupe do iných sfér. Na jednej strane je sound VASSAFOR riedky, dostatočne si uvedomujem jednotlivé nástroje, sú nazvučené každý inak, čiže z toho nevzniká až taký krvavý guláš ako u iných našlapaných prvoplánových kapiel, bicie sú niekde v pozadí, ale ich nazvučenie je vyslovene rituálne, nedominantné, ale výhražné! Kopáky často ani nepočuť, skôr drevený rytmičák a cinkajúce činely, gitary tiež nie sú zrovna dominantné a ohlušujúco burcujúce, dokonca aj vokál sa zdá, akoby prichádzal niekde z neznámej diaľky, z iných svetov nepoznaných, celkove ich hudba prichádza akoby z podivných portálov a to je práve to, čo je ďalšia zaujímavá vec. V tomto zvuku vzniká zaujímavý a atmosférický priestor v ktorom spia nečisté a bludné tiene, stačí len vysloviť ich mená a v momente zaútočia. Takže z tohto pohľadu je sound VASSAFOR úplne rovnocenným nástrojom pre feeling ako samotná hudba, bez tohto zvuku by to nemalo seba menší význam. Sklady a kompozícia sú ďalším špecifikom kapely, keďže skladby sa pohybujú v rozmedzí cez 3 minúty až po skoro pol hodinové epické diela, nenadarmo má album dĺžku bežného filmu čo je na strávenie veľmi náročná vec. Hudba VASSAFOR je tu pre vaše morbídne a schátralé duchovno, 93 minútová šialenosť a zrútenie do priepastí ničoty, presne takto si predstavujem najobskúrnejší Black Metal. Ono celkove tu je aj niečo Death Metalové, keďže VK hral aj v typickej a dokonca aj dosť technickej Deathovej horde, určite má v podvedomí aj mnoho smrtiacich hmiel, ktoré sa nechcene prenášajú aj sem. Tu sa jedná ale o hudbu veľmi primitívnu, jednoduchú, často extrémne pomalé púšťané riffy padajúce do až pohrebnej skazy, pri rýchlych momentoch zas pošahané tremolá. Za najlepší song vyberám Sunya (Void Paradox), ktorý sa objavil už na ich predošlom prome, tento song je stelesnením najhroznejších mučení a snáď mohutným privolaním všetkých driemajúcich entít, ktoré sa nachádzajú a prebývajú v priestore, ktorý som spomínal pri sounde. Grandiózne sóla sú len ďalším geniálnym elementom tohto diela, sú zahraté s veľmi silnou dávkou fanatickej oddanosti pre dokonalú temnotu, skomponované s umeleckým hlbokým cítením veľmi šialene a precízne. Nenachádzam jednej chyby na tomto diele obskúrnosti, absolútne vyčíňanie v strašidelnom vortexe z čias starších než si ľudská rasa dokáže pamätať, žeby album roka?
9/01:33:11/ 10 Mortuary
www.facebook.com/pages/Vassafor/122700671091826
