VORKREIST "Sigil Whore Christ", Agonia records, CD ´12, FRA

Strašiaci z Francúzska VORKREIST prichádzajú už so štvrtým plným albumom, tento krát vsadili na profesionalitu, precízne zvládnutý zvuk, všetko 100% načasované, presnosť...veru, nie je sa ani čo čudovať, chlapi sa zlepšujú po všetkých stránkach. Aj keď si nemyslím, že sa jedná o ich najlepší album, predošlé dva sa mi páčili ešte viac, no i tak ťažko vytknúť niečo špeciálne "Sigil Whore Christ". Špecialitou kapely bolo vždy navodiť strach naháňajúcu atmosféru pomocou svojského Black Death Metalu. Myslím, že som to už spomínal v nejakej recenzii, ale francúzska scéna v extrémnom Metal je niečo špecifické, ojedinelé a originálne na čele s priekopníkmi DEATHSPELL OMEGA. VORKREIST sú taktiež vysoko originálni ako ich kolegovia, pokúšajú sa hrať a spodobovať extremitu po svojom so zvláštnymi feelingami za pomoci pokrútenej a škľabiacej sa melodiky. Majú ju ale sakra dobre premyslenú, strhne vás hneď na dno temnoty kde večne rozžeravené uhlíky tlejú diabolskou iluminenciou. VORKREIST vedeli vždy dobre zhudobniť nejaký šialený pocit osamoteného človeka v hlbokých lesoch, ktorý stráca postupne všetky zmysli, začína prepadávať šialenstvu, absolútnemu strachu, vrhá sa do nebezpečných roklín za doprovodu hurónskeho smiechu, navždy stratený a zatratený, predurčený k zániku. Najlepšie tieto pocity na novinke dokázali spracovať v dvojke Maledicte, vokalista Saint Vincent tu za strhujúcej atmosféry začne žalostne a strašidelne hulákať ako nejaký polo človek, polo jeleň až z toho behá mráz po chrbte. Aj v nasledujúcej Deus Vult sa nachádzajú podobné frenetické momenty. VORKREIST sa dobre dokážu hrať s kompozíciou, kombinujú rôzne riffy...nesnažia sa znieť za každú cenu len brutálne a hrubo, vždy si nájdu čas aj na jemnejšie ladené riffy a tempá a tie vám naženú ešte viac strachu ako tie extrémnejšie pasáže. V tomto spočíva ich kreativita a perfekcionizmus, samozrejme nachádzajú sa tu aj klasicky zahraté momenty, nemusíte zas počítať s úplnou a nekonečnou originalitou, ale v rámci extrémneho Metalu sa im podaril silný album s mnohými zaujímavými postupmi. Vo štvorke Dominus Illuminatio Mea sa pri konci skladby začnú zjavovať temne pochmúrne zbory, jedna z najsilnejších vecí na albume. Do určitej miery môže byť "Sigil Whore Christ" aj experimentálnym albumom, myslím, že ak by tento materiál vyšiel v nejakom roku 1997, určite by mnoho ľudí so zvesenou sánkou nechápavo počúvalo odkiaľ sa tak sofistikovaná temnota zobrala, dnes to už nie je ani nič také prekvapujúce keď tu už máme viac podobne znejúcich kapiel hlavne vo Francúzsku, ale myslím, že neznalý poslucháč tejto scény náhodne siahajúci po tomto počine môže byť príjemne zaskočený. Som rád, že chlapi aj napriek čistejšej a profesionálnejšej produkcii a lepším technickým možnostiam a skúsenostiam nepodľahli nejakému trendu, stále si držia svoju komplexnosť, ako hudobnú, tak aj spirituálnu. Aj keď predošlý "Sickness Sovereign" bol ešte viac strašiaci a nepríjemnejší, stále tu máme vysoký level ktorého sa dúfam tak ľahko nezbavia.
9,25/47:23/
9,25                                                Mortuary
http://www.myspace.com/vorkreist
[home] [interviews] [reviews] [news] [stories] [about us] [beyond the veil] [contact]