WAR MASTER "Pyramid of The Necropolis", Torture Garden Picture Company, CD ´11, USA
Tak už aj Američania WAR MASTER sa konečne dočkali debutu, pri predošlej recenzii som ich tak trochu hanil za prílišnú podobnosť s Anglánmi BOLT THROWER, myslím, že tohto sa ešte úplne tak nezbavili, ale stopy po týchto bojovníkoch sú omnoho menej zreteľné. Tento krát z ich albumu cítiť viac kapiel, takže okrem už spomínaných BOLT THROWER aj BENEDICTION, SINISTER, GOREFEST, NAPALM DEATH (v ich Death Metalových momentoch), CANCER, OBITUARY či RESURRECTION, kto sa už príliš nepohybuje v Death Metale preto, lebo sa časom zmenil, práve táto kapela môže byť skvelou voľbou. Áno, Death Metal bol kedysi na začiatku 90tych rokoch iný, možno menej brutálny, viac čistý a klasický, presne touto cestou teda idú aj WAR MASTER. "Pyramid of The Necropolis" je skutočne akoby starým zabudnutým klenotom vykopaným spod zeme, zachovajúc si svoj neodolateľný odér smrti a náhodnému objaviteľovi môže spôsobiť nečakanú radosť. Chlapi mastia ten svoj Death Metal tak klasicky ako sa len dá, nepostrehol som tu ani jeden prvok, ktorý by sa odlišoval od iných, zväčša dokonalých kultových albumov 90tych rokov. Niečo podobné sa podarilo snáď len USIPIAN či HORRENDOUS v dnešných dňoch. Nepočítam kapely, ktoré znovu prekopali starý švédsky Death Metal, tých je stále ako húb po daždi, ale ako šafranu je práve takýchto kapiel. Všimnite si nádherné spracované sóla, prídu vždy tak očakávane, ale o to viac zimomriavok na vašom chrbte vyvolajú. Gitarovo precízna práca, zbytočne sa nič nekomplikuje, tu platí klasické, v jednoduchosti je najväčšia sila. Gitary znejú dosť ťažko, nadupane až ničiaco, osobne mi najviac znenie gitár a ich technika pripomína najlepšie časy BENEDICTION. Kompozične nie je čo riešiť, všetko dotiahnuté tak, ako to doťahovali svojho času velikáni Death Metalu. Najlepšie skladby by som vyzdvihol Cult of Greed, Ritualistic Carnage, Pyramid of The Necropolis (tento skvost je pre mňa najsilnejšou skladbou albumu pre zvláštnu melodiku a atmosféru, pre prácu s kompozíciou, vynikajúce sóla atd.), Circuit Death. Najbližšie ku BOLT THROWER majú podľa mňa prvá Mass Cremation a posledná Monolith, tu je to úplne jednoznačné! Celkový sound albumu je dobre zvládnutý, veľmi, ale veľmi podobný kapelám klasického Death Metalu anglického, myslím, že práve v anglickom Death Metale sa WAR MASTER našli. Čisté znenie, no zároveň tvrdé a ťažké, všetky nástroje sú počuť na jednotku, na slúchadlách vám celkový zvuk pekne premaže sluchovody vysokou kvalitou. Parádnu prácu odvádza Daniel Shaw, bezchybný prejav, hlboko položený growling, tak zrozumiteľný ako to len ide, minule som spomínal, že podobný prejav má aj Antti Boman z DEMILICH, teraz mi v mnohých chvíľach pripomína aj Mikea zo starých SINISTER hlavne vďaka podobnému frázovaniu. Kvalita Danielovho vokálu vysoko prispieva ku autentičnosti starých dobrých diel, ktoré sú už kultom, technicky spieva dobre, vie aj intonovať, nedrží sa stále v jednej polohe. Čo dodať na záver, ja osobne som rád, že tento album vznikol tak, ako vznikol, napriek nie až takej originalite, tu záleží už len na poslucháčovi ako sa k tomuto faktu postaví, veľa fans určite vypne nahrávku so slovami "toto tu už bolo", ale vidím aj nadšené reakcie opačnej strany, konečne niečo zas, čo už dávno nikto nehral. Ja sa prikláňam k druhej vrstve fans. Album s vysokou výpovednou hodnotou, niečo ako krásny pohľad do minulosti.
8/34:57/ 9 Mortuary
http://www.myspace.com/449385771
Tak už aj Američania WAR MASTER sa konečne dočkali debutu, pri predošlej recenzii som ich tak trochu hanil za prílišnú podobnosť s Anglánmi BOLT THROWER, myslím, že tohto sa ešte úplne tak nezbavili, ale stopy po týchto bojovníkoch sú omnoho menej zreteľné. Tento krát z ich albumu cítiť viac kapiel, takže okrem už spomínaných BOLT THROWER aj BENEDICTION, SINISTER, GOREFEST, NAPALM DEATH (v ich Death Metalových momentoch), CANCER, OBITUARY či RESURRECTION, kto sa už príliš nepohybuje v Death Metale preto, lebo sa časom zmenil, práve táto kapela môže byť skvelou voľbou. Áno, Death Metal bol kedysi na začiatku 90tych rokoch iný, možno menej brutálny, viac čistý a klasický, presne touto cestou teda idú aj WAR MASTER. "Pyramid of The Necropolis" je skutočne akoby starým zabudnutým klenotom vykopaným spod zeme, zachovajúc si svoj neodolateľný odér smrti a náhodnému objaviteľovi môže spôsobiť nečakanú radosť. Chlapi mastia ten svoj Death Metal tak klasicky ako sa len dá, nepostrehol som tu ani jeden prvok, ktorý by sa odlišoval od iných, zväčša dokonalých kultových albumov 90tych rokov. Niečo podobné sa podarilo snáď len USIPIAN či HORRENDOUS v dnešných dňoch. Nepočítam kapely, ktoré znovu prekopali starý švédsky Death Metal, tých je stále ako húb po daždi, ale ako šafranu je práve takýchto kapiel. Všimnite si nádherné spracované sóla, prídu vždy tak očakávane, ale o to viac zimomriavok na vašom chrbte vyvolajú. Gitarovo precízna práca, zbytočne sa nič nekomplikuje, tu platí klasické, v jednoduchosti je najväčšia sila. Gitary znejú dosť ťažko, nadupane až ničiaco, osobne mi najviac znenie gitár a ich technika pripomína najlepšie časy BENEDICTION. Kompozične nie je čo riešiť, všetko dotiahnuté tak, ako to doťahovali svojho času velikáni Death Metalu. Najlepšie skladby by som vyzdvihol Cult of Greed, Ritualistic Carnage, Pyramid of The Necropolis (tento skvost je pre mňa najsilnejšou skladbou albumu pre zvláštnu melodiku a atmosféru, pre prácu s kompozíciou, vynikajúce sóla atd.), Circuit Death. Najbližšie ku BOLT THROWER majú podľa mňa prvá Mass Cremation a posledná Monolith, tu je to úplne jednoznačné! Celkový sound albumu je dobre zvládnutý, veľmi, ale veľmi podobný kapelám klasického Death Metalu anglického, myslím, že práve v anglickom Death Metale sa WAR MASTER našli. Čisté znenie, no zároveň tvrdé a ťažké, všetky nástroje sú počuť na jednotku, na slúchadlách vám celkový zvuk pekne premaže sluchovody vysokou kvalitou. Parádnu prácu odvádza Daniel Shaw, bezchybný prejav, hlboko položený growling, tak zrozumiteľný ako to len ide, minule som spomínal, že podobný prejav má aj Antti Boman z DEMILICH, teraz mi v mnohých chvíľach pripomína aj Mikea zo starých SINISTER hlavne vďaka podobnému frázovaniu. Kvalita Danielovho vokálu vysoko prispieva ku autentičnosti starých dobrých diel, ktoré sú už kultom, technicky spieva dobre, vie aj intonovať, nedrží sa stále v jednej polohe. Čo dodať na záver, ja osobne som rád, že tento album vznikol tak, ako vznikol, napriek nie až takej originalite, tu záleží už len na poslucháčovi ako sa k tomuto faktu postaví, veľa fans určite vypne nahrávku so slovami "toto tu už bolo", ale vidím aj nadšené reakcie opačnej strany, konečne niečo zas, čo už dávno nikto nehral. Ja sa prikláňam k druhej vrstve fans. Album s vysokou výpovednou hodnotou, niečo ako krásny pohľad do minulosti.
8/34:57/ 9 Mortuary
http://www.myspace.com/449385771
